• Rámcová smernica o BOZP

• Pracoviská, zariadenia, značky, osobné ochranné prostriedky

• Vystavenie chemickým látkam a chemická bezpečnosť

• Vystavenie fyzickým nebezpečenstvám

• Vystavenie biologickým látkam

• Ustanovenia o pracovnej záťaži, ergonomických a psychosociálnych rizikách

• Ustanovenia týkajúce sa konkrétnych odvetví a ustanovenia týkajúce sa pracovníkov

Súhrny smerníc sú k dispozícii iba v anglickom jazyku, ale odkaz na konci každého z nich je nasmerovaný na úplné znenie smernice vo všetkých jazykoch EÚ.

Okrem rámcovej smernice sa prijal súbor jednotlivých smerníc zameraných na osobitné aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Rámcová smernica sa však naďalej uplatňuje vo všetkých oblastiach, ktorých sa jednotlivé smernice týkajú. Ak jednotlivé smernice obsahujú prísnejšie a konkrétnejšie ustanovenia, majú tieto osobitné ustanovenia prednosť. V jednotlivých smerniciach sú prispôsobené zásady rámcovej smernice:

• konkrétnym úlohám (napr. ručnému zaobchádzaniu s bremenami)
• osobitným nebezpečenstvám pri práci (napr. vystaveniu nebezpečným látkam alebo fyzikálnym faktorom)
• osobitným pracoviskám a odvetviam (napr. dočasným pracoviskám, ťažobným priemyselným odvetviam, rybárskym plavidlám)
• osobitným skupinám zamestnancov (napr. gravidným ženám, mladým zamestnancom, zamestnancom s pracovnou zmluvou na určitý čas)
• určitým aspektom súvisiacim s prácou (napr. organizáciou pracovného času).

V jednotlivých smerniciach sa vymedzuje spôsob posudzovania týchto rizík a v niektorých prípadoch sa stanovujú hraničné hodnoty pre isté látky alebo činidlá.

Európska komisia informovala o svojich troch najdôležitejších opatreniach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v oznámení Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých – modernizácia právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré vychádza z hodnotenia ex post smerníc Európskej únie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (hodnotenie REFIT).

Na aspekty zdravia a bezpečnosti sa okrem toho vzťahujú aj niektoré smernice EÚ založené na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tomto právnom základe bol prijatý súbor technických smerníc v rámci tzv. nového prístupu, pričom európske organizácie pre normalizáciu – Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) — stanovujú a pravidelne aktualizujú európske normy.

V Strategickom rámci EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie rokov 2021 – 2027 sa ustanovuje politický rámec európskej politiky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Východiskovým bodom legislatívnych iniciatív na európskej úrovni je legislatívny návrh vypracovaný Európskou komisiou. Európska rada a Európsky parlament prijímajú smernice EÚ v rámci „riadneho legislatívneho postupu“. V niektorých prípadoch delegujú legislatívnu právomoc na Európsku komisiu v záujme prispôsobenia smerníc technickému pokroku.

Významnú úlohu v európskom rozhodovacom postupe v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zohrávajú európski sociálni partneri , keďže v jeho rôznych fázach musia byť zapojení do konzultácií. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa počíta aj s možnosťou uzatvárať autonómne dohody. Európsky sociálny dialóg dosiaľ viedol k prijatiu niekoľkých autonómnych dohôd.

Prvé európske smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa prijali na základe všeobecných ustanovení o harmonizácii trhu. Táto skutočnosť bola dôsledkom toho, že až do polovice 80. rokov 20. storočia v zmluve nebola zakotvená priama legislatívna právomoc v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Dovtedy sa bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci považovala za doplnok harmonizácie trhu a hospodárskych politík Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Na tomto základe sa prijala, napríklad, smernica 77/576/ EHS o harmonizácii vnútroštátnych predpisov o bezpečnostných značkách na pracovisku a smernica 78/610/ EHS o harmonizácii limitov expozície monomérom vinylchloridu pri práci.

Krok vpred predstavoval Jednotný európsky akt z roku 1987, v ktorom sa v rámci zmluvy zaviedli nové právne ustanovenia o sociálnej politike a jeho cieľom bolo „zlepšovanie najmä v oblasti pracovného prostredia, bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov“. Začlenením tohto ustanovenia do zmluvy sa zdôraznil význam bezpečných pracovných podmienok. Nová sociálna kapitola okrem toho poskytla plnú moc Európskej komisii na podporu sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a zástupcami odborov na európskej úrovni.

Amsterdamskou zmluvou z roku 1997 sa začlenením sociálnej dohody do zmluvy legislatívna právomoc v oblasti európskych sociálnych politík ešte viac posilnila. V Lisabonskej zmluve – okrem toho, že sa v nej prečíslovali články o sociálnej politike – sa zachovala podstata ustanovení bývalého článku 136 a nasledujúcej Zmluvy o ES (v súčasnosti článok 151 a nasledujúcej Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Vedenie podniku – vrcholový manažment, riaditelia a/alebo rada – je v pozícii predchádzať nehodám a chorobám na pracovisku. Môžné spôsoby sú:

• zaviazať sa k účinnej stratégii riadenia BOZP a informovať o nej
• vypracovať rozsiahle systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia
• monitorovať výkonnosť týchto systémov
• príkladne dodržiavať všetky bezpečnostné postupy
• motivovať zamestnancov, aby sa zúčastňovali na zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia

Neúčinné alebo neexistujúce vedenie v oblasti BOZP môže viesť k nehodám, alebo dokonca smrteľným úrazom, ako aj zlému duševnému a fyzickému zdraviu zamestnancov. Môže poškodiť povesť spoločnosti. Chybné vedenie môže viesť k značným finančným nákladom, napríklad v dôsledku práceneschopnosti, premrhaného času a odškodného.

Na druhej strane, pomocou správneho vedenia v oblasti BOZP sa:

• predchádza nehodám a ochoreniam
• zvyšuje produktivita a účinnosť
• zlepšuje morálka zamestnancov
• pomáha podnikom získať nové zákazky a prilákať zamestnancov s vysokou kvalitou

Existuje niekoľko jednoduchých krokov, ktoré môžete prijať, aby ste zabezpečili, že vaša organizácia využíva výhody z dobrého vedenia v oblasti BOZP. Tu je niekoľko praktických tipov vychádzajúcich z príručky, ktorú vypracoval britský Vládny úrad pre ochranu zdravia a bezpečnosti:

• Pravidelne vypracúvajte hodnotenia rizika a konajte na základe ich výsledkov.
• Vždy zvážte dôsledky prijímania nových zamestnancov, zavádzania nových postupov alebo pracovných metód na zdravie a bezpečnosť.
• Viditeľné vedenie je účinné vedenie. Ubezpečte sa, že vedúci pracovníci pravidelne navštevujú dielne vašej organizácie a rozprávajú sa so zamestnancami o problémoch a riešeniach v oblasti BOZP.
• Preukážte svoj záväzok tým, že sa uistíte, že problematika bezpečnosti a ochrany zdravia bude vždy jedným z bodov programu na zasadnutiach rady.
• Všetkým vedúcim pracovníkom poskytnite školenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia a zvýšte tak informovanosť o hodnote BOZP.

Jedným z kľúčov k dobrému vedeniu v oblasti BOZP je zapojenie zamestnancov. Zamestnávatelia sú zo zákona povinní viesť so zamestnancami konzultácie o otázkach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia. Prekročenie rámca minimálnych požiadaviek však má svoje výhody. Riadenie BOZP bude s väčšou pravdepodobnosťou úspešné, ak podnieti aktívnu účasť zamestnancov a vytvorí dialóg medzi zamestnancami a vedením.

V roku 2012 spustila agentúra EU-OSHA na túto tému dvojročnú kampaň s názvom kampaň Zdravé pracoviská 2012 – 2013: Spolupráca pri prevencii rizík.

Táto kampaň bola ukončená hodnotiacim podujatím, na ktorom si partneri kampane vymenili príklady osvedčených postupov vrátane seminárov na témy, ako je „Školenie pre oblasť vedenia“ a „Kultúra organizácie v oblasti bezpečnosti a zdravia“. 

Je lepšie zahrnúť BOZP do jednotlivých predmetov, ako ju vyučovať ako samostatný predmet. Vzdelávanie na základe aktivít a príklady zo skutočného života pomôžu odovzdať deťom a mladým ľuďom toto posolstvo. Kľúčové posolstvá možno pre rôzne vekové skupiny zopakovať rôznymi spôsobmi, či už ide o základné školy alebo stredné odborné školy.

Ideálnym modelom je celoškolský prístup. Zahrnutie BOZP do ďalšieho vzdelávania je ťažšie a menej rozvinuté, najmä na univerzitách. Uplatňuje sa však rovnaký celoinštitucionálny model. K úspešnému zahrnutiu významne prispieva vytváranie sietí a spolupráca s orgánmi BOZP na základe partnerstva.

Celoškolský prístup je kombináciou vzdelávania a školskej správy. Žiaci a zamestnanci spolupracujú na tom, aby bola škola bezpečným a zdravým miestom na prácu a vzdelávanie prostredníctvom:

• vzdelávania o rizikách a riadení BOZP, napríklad zapájaním žiakov do odhaľovania rizík
• vzdelávania a podpory v oblasti zdravia, napr. zdravé školské iniciatívy
• podporovania dôstojnosti a rešpektu pre všetkých, napr. kampane proti šikanovaniu
• starostlivosti o životné prostredie, napr. opätovné použitie a recyklácia

Z prípadových štúdií vieme, čo pomáha, aby celoškolský prístup fungoval:

• vedenie zo strany riaditeľa s cieľom motivovať zamestnancov a žiakov
• zapájanie žiakov, rodičov a zamestnancov
• poskytovanie praktickej podpory a nástrojov; v tejto súvislosti bol nápomocný zdroj „
  Napo pre učiteľov
  “
• odborná príprava učiteľov
• vytváranie sietí medzi školami
• spolupráca medzi BOZP a orgánmi v oblasti vzdelávania
• praktická výučba a prepojenie vzdelávania o rizikách s vyučovanými predmetmi

Ďalšie informácie:

• Prečítajte si našu správu o programoch začleňovania BOZP do školských osnov
• Spojte sa v rámci siete s ostatnými odborníkmi prostredníctvom ENETOSH