Prevencia a riadenie psychosociálnych rizík sú základom duševného zdravia na pracovisku. Účinné stratégie v oblasti duševného zdravia sa zameriavajú na prevenciu, podporu a inklúziu. Efektívnym spôsobom riešia stresové faktory na pracovisku, podporujú pracovníkov, ktorí sa stretávajú s problémami, a podporujú inkluzívne prostredie, v ktorom sa môžu všetci rozvíjať. Vedenie a participácia zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii a riadení rizík. Podpora pracovníkov pri odborných alebo osobných otázkach buduje kultúru starostlivosti a porozumenia, zatiaľ čo inkluzívne usporiadanie pracoviska zabezpečuje rozmanitosť a zapojenie.
Prevencia a riadenie psychosociálnych rizík súvisiacich s prácou
Riadenie psychosociálnych rizík je nevyhnutné na vytvorenie pracoviska, ktoré podporuje duševné zdravie. Je to nielen morálna zodpovednosť a rozumná investícia pre zamestnávateľov, ale aj zákonná požiadavka podľa rámcovej smernice 89/391/EHS na hodnotenie a riadenie rizík na pracovisku.
Prevencia psychosociálnych rizík zahŕňa preskúmanie spôsobu organizácie práce a interakcie medzi ľuďmi. Dobre štruktúrované pracovné prostredie môže podporiť duševné zdravie, zatiaľ čo zlé riadenie môže viesť k stresu. Do tohto procesu patrí:
- identifikovanie psychosociálnych rizík,
- odstránenie rizík alebo, ak to nie je možné, ich zmiernenie organizačnými a technickými opatreniami,
- posilnenie schopnosti pracovníkov riadiť riziká, ktoré nie je možné odstrániť alebo riešiť prostredníctvom organizačných zmien.
Na zdravom pracovisku sa psychosociálne riziká identifikujú, odstraňujú alebo riadia. Niektoré riziká, ako napríklad vysoké emocionálne požiadavky v zdravotníctve alebo na lekárskej pohotovosti, sú neoddeliteľnou súčasťou práce. Možno ich však riadiť, aby sa znížil ich negatívny vplyv. Bez ohľadu na odvetvie alebo veľkosť podniku je možné psychosociálnym rizikám predchádzať alebo ich kontrolovať správnym prístupom.
Účinné riadenie rizík si vyžaduje angažovanosť vedenia, jasné politiky a jasné úlohy. Zapojenie pracovníkov do riadenia rizík na pracovisku je veľmi dôležité, pretože práve oni dokážu najlepšie rozpoznať problémy. Ukazuje sa, že trvalé zapojenie pracovníkov je dôležité na úspešné riadenie psychosociálnych rizík.
Priaznivé psychosociálne pracovné prostredie podporuje dôveru a spoluprácu a bojuje proti stigme, pričom zabezpečuje, aby pracovníci mohli plne uplatňovať a rozvíjať svoje zručnosti.
Podpora pracovníkov, ktorí čelia profesijným alebo osobným problémom
Podpora pracovníkov môže byť potrebná z viacerých dôvodov, či už v súvislosti s ich prácou, alebo osobným životom. Ak je duševné zdravie pracovníka ovplyvnené stresom súvisiacim so zamestnaním alebo psychosociálnymi rizikami, zamestnávateľ musí poskytnúť podporu a zaviesť nápravné opatrenia hneď po zistení problému. Účinnosť opatrení závisí od správneho celkového riadenia psychosociálnych rizík v spoločnosti.
Pracovníci môžu mať psychické problémy alebo osobné ťažkosti z rodinných dôvodov alebo v dôsledku úmrtia blízkej osoby. Tieto problémy môžu mať vplyv na výkonnosť a sťažovať plnenie pracovných úloh. V takýchto prípadoch je dôležité vyhnúť sa obviňovaniu a namiesto toho sa zamerať na praktickú podporu, ako sú dočasné úpravy v práci alebo poradenstvo. Hoci tieto opatrenia nie sú uložené zákonom, predstavujú morálnu a praktickú pomoc a prispievajú k zdraviu a bezpečnosti.
Od zamestnávateľov sa neočakáva, že budú diagnostikovať alebo liečiť duševné ochorenia, ale v prípade potreby môžu upraviť pracovné podmienky a sprostredkovať externú pomoc pre pracovníka. Opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) môžu pomôcť pracovníkom zotrvať v práci bez toho, aby sa ich situácia zhoršovala. Uvedené opatrenia nielen podporujú zdravie pracovníkov, ale prispievajú aj k pozitívnej kultúre na pracovisku, zvyšujú angažovanosť, znižujú fluktuáciu a zvyšujú produktivitu.
Navrhovanie pracovísk, ktoré zohľadňujú rozdiely a odstraňujú prekážky v participácii
Niektorí pracovníci majú osobitné potreby alebo čelia chronickým psychickým problémom. Pracovisko, ktoré zohľadňuje tieto rozdiely, im umožňuje zotrvať v práci alebo sa do nej vrátiť, či už krátkodobo, alebo dlhodobo. Odstránenie prekážok v participácie je viac než len etický záväzok; ide o strategickú investíciu. Dôkazy ukazujú, že ak sú takíto pracovníci podporovaní v dobre organizovanom prostredí, sú často vysoko produktívni a angažovaní.
Napríklad neurodivergentné osoby, ako sú osoby s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), autizmom alebo dyslexiou, si môžu vyžadovať adaptovanie pracovných podmienok, ktoré maximalizujú ich silné stránky. Úpravami, ako je napríklad minimalizovanie rozptýlenia alebo pružný pracovný čas, im môžu pomôcť prosperovať, prinášať jedinečné perspektívy a zvyšovať produktivitu.
Úpravy by mali byť šité na mieru. Príkladom sú tichšie pracovné priestory, softvér na ovládanie hlasom, pružný pracovný čas alebo telepráca. Dokonca aj malé zmeny môžu mať veľký vplyv. Vyhovenie týmto potrebám je tiež nevyhnutné pre hladký návrat do práce po práceneschopnosti z psychických dôvodov, zníženie finančnej a psychosociálnej záťaže pracovníkov a minimalizáciu podnikov výdavkov na zastupovanie.
Vytváranie inkluzívnych pracovísk si vyžaduje riešenie stigmy okolo duševného zdravia, ktorá často bráni pracovníkom vyhľadať pomoc. Znižovaním stigmy môžu organizácie podporovať zdravšie a bezpečnejšie prostredie pre všetkých.