You are here

Psychosociálne riziká a stres pri práci

Psychosocial risks and stress. Several workers wearing telephone headsets

Psychosociálne riziká a stres súvisiaci s prácou patria k najzávažnejším otázkam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vo veľkej miere ovplyvňujú zdravie jednotlivcov, organizácií a ekonomiky štátu.

Asi polovica európskych pracovníkov uvádza, že stres na pracovisku je pre nich bežný a so stresom súvisí asi polovica všetkých vymeškaných pracovných dní. Tak ako mnohé iné problémy týkajúce sa psychického zdravia, aj stres býva často nepochopený alebo stigmatizovaný. Ak však budeme na psychosociálne riziká a stres nazerať ako na organizačnú záležitosť a nie ako na zlyhanie jednotlivca, možno ich riadiť rovnako dobre ako ktorékoľvek iné bezpečnostné a zdravotné riziká na pracovisku.

Čo sú to psychosociálne riziká a stres?

Psychosociálne riziká vznikajú v dôsledku zlého plánovania, organizácie a riadenia práce a tiež zlého sociálneho pracovného kontextu a môžu mať negatívne psychické, fyzické a sociálne dôsledky ako sú stres súvisiaci s prácou, vyhorenie alebo depresia. Medzi pracovné podmienky, ktoré vedú k vzniku psychosociálnych rizík, patria napríklad:

  • nadmerné pracovné zaťaženie;
  • odporujúce si úlohy a nedostatočne jasné vymedzenie úloh;
  • nedostatočné zapojenie pracovníka do rozhodovania o veciach, ktoré sa ho týkajú, a nedostatočný vplyv na spôsob vykonávania práce;
  • zle riadená organizačná zmena, neistota zamestnania;
  • neúčinná komunikácia, nedostatok podpory zo strany vedenia alebo kolegov;
  • psychické a sexuálne obťažovanie, násilie z tretej strany.

Pri posudzovaní náročnosti pracovných úloh je dôležité nezamieňať psychosociálne riziká, ako napríklad nadmerné pracovné zaťaženie, s podmienkami, ktoré môžu byť stimulujúce a niekedy náročné, ale v ktorých pracovné prostredie poskytuje oporu a pracovníci sú náležite vyškolení a motivovaní k tomu, aby podávali výkon podľa svojich najlepších schopností. Dobré psychosociálne prostredie podporuje kvalitný výkon a osobný rozvoj a tiež duševnú a fyzickú pohodu pracovníka.

Zamestnanci zažívajú stres v prípade, ak nároky vyplývajúce z ich práce sú neúmerné a väčšie ako ich schopnosť im čeliť. Okrem problémov súvisiacich s duševným zdravím sa u pracovníkov, ktorí dlhodobo trpia stresom, môžu rozvinúť závažné fyzické zdravotné problémy ako napríklad kardiovaskulárne ochorenia alebo ochorenia svalov a kostí.

Negatívny vplyv na organizáciu zahŕňa nízky celkový obchodný výkon, zvýšený počet absencií, tzv. príliš dôslednú dochádzku (zamestnanec príde do práce, keď je chorý a nie je schopný odvádzať požadovaný výkon) a zvýšená miera nehôd a úrazov. Absencie sú obvykle dlhšie než tie, ktoré vznikajú z iných dôvodov, a stres súvisiaci s prácou môže prispievať k zvýšenej miere predčasného odchodu do dôchodku. Odhadované náklady pre podniky a spoločnosť sú významné a na úrovni štátov sa vyčísľujú v miliardách eur.

O aký závažný problém ide?

Z európskeho prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra EU-OSHA, vyplýva, že približne polovica zamestnancov považuje pracovný stres na svojom pracovisku za bežný. Medzi najčastejšie uvádzané príklady pracovného stresu patrí reorganizácia práce alebo neistota zamestnania, dlhý pracovný čas, či vysoké pracovné zaťažovanie a obťažovanie a násilie na pracovisku. Agentúra EU-OSHA poskytuje informácie o posledných údajoch a výsledkoch výskumu týkajúcich sa prevalencie a vplyvu pracovného stresu a psychosociálnych rizík na bezpečnosť a ochranu zdravia.

Preventívny, holistický a systematický prístup k riadeniu psychosociálnych rizík sa považuje za najúčinnejší. V rámci prieskumu podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER), ktorý uskutočnila agentúra EU-OSHA, sa skúma, ako sa v rôznych európskych podnikoch vnímajú a riadia psychosociálne riziká, pričom sa identifikujú hlavné dôvody, prekážky a potreby podpory. Z tohto prieskumu vyplýva, že psychosociálne riziká sa považujú za zložitejšie a z hadiska ich riadenia aj obťažnejšie ako tzv. tradičné riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je potrebné, aby sa zvyšovala informovanosť a vyvíjali jednoduché praktické nástroje, ktorými by sa uľahčilo riešenie problémov súvisiacich s pracovným stresom, násilím a obťažovaním.

Ako možno psychosociálnym rizikám predchádzať a ako ich riadiť?

Správnym prístupom možno zabezpečiť úspešnú prevenciu a riadenie psychosociálnych rizík a stresu súvisiaceho s prácou bez ohľadu na veľkosť alebo typ podniku. Je možné s nimi pracovať rovnakým logickým a systematickým spôsobom ako s inými rizikami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.

Riadenie stresu nie je len morálnou povinnosťou a dobrou investíciou pre zamestnancov, ale aj zákonnou požiadavkou stanovenou v rámcovej smernici 89/391/EHS, ktorú podporujú rámcové dohody sociálnych partnerov o strese súvisiacom s prácou a obťažovaní a násilí pri práci.

Meniacimi sa nárokmi a rastúcimi tlakmi na pracovisku sa zaoberá aj Európsky pakt za duševné zdravie a pohodu, ktorý zamestnávateľov vyzýva, aby zaviedli ďalšie dobrovoľné opatrenia na podporu duševnej pohody.

Hoci zodpovednosť za náležité posúdenie a riadenie rizík na pracovisku spočíva podľa zákona na zamestnávateľoch, je veľmi dôležité, aby sa na ňom podieľali aj zamestnanci. Zamestnanci a ich zástupcovia najlepšie poznajú riziká, ktoré sa na ich pracovisku môžu vyskytnúť. Ich zapojenie je zárukou, že realizované opatrenia budú primerané aj účinné.

EU-OSHA poskytuje množstvo informácií a praktickú pomoc pri identifikácii, prevencii a riadení psychosociálnych rizík a stresu súvisiaceho s prácou.