Psychosociálne riziká a duševné zdravie pri práci

© peopleimages.com - stock.adobe.com

Psychosociálne riziká a z nich vyplývajúce dôsledky pre duševné a fyzické zdravie patria medzi najkomplexnejšie otázky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Okrem škodlivého vplyvu na zdravie jednotlivcov môžu mať psychosociálne riziká negatívny vplyv aj na efektívnosť organizácií a národných ekonomík.

Stres, úzkosť a depresia predstavujú druhý najčastejší zdravotný problém súvisiaci s prácou, ktorý postihuje európskych pracovníkov. Hovoriť na pracovisku o duševnom zdraví a rozoberať s tým spojené pracovné problémy sa stále spája so strachom zo stigmatizácie. Napriek tomu podiel pracovníkov, ktorí uvádzajú, že čelia rizikovým faktorom, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ich duševné zdravie, dosahuje takmer 45 %. Ak sa však psychosociálne riziká považujú za organizačný problém a nie individuálnu chybu, možno ich riešiť rovnako štruktúrovaným a organizovaným spôsobom ako iné riziká v oblasti BOZP. 

Čo sú psychosociálne riziká?

Psychosociálne riziká vyplývajú zo zlej koncepcie, organizácie a riadenia práce, ako aj z nedostatočného sociálneho kontextu práce, a môžu mať za následok negatívne psychické, fyzické a sociálne dôsledky. Príklady pracovných podmienok vedúcich k psychosociálnym rizikám:

  • nadmerné pracovné zaťaženie,
  • vzájomne si odporujúce pracovné povinnosti a nejasne vymedzené úlohy,
  • nedostatočná účasť na rozhodovaní o zásadných otázkach,
  • obmedzené možnosti určovať spôsob, akým sa práca vykonáva,
  • nedostatočné organizačné zmeny,
  • neistota zamestnania,
  • neefektívna komunikácia,
  • nedostatočná podpora od manažmentu alebo kolegov,
  • psychické a sexuálne obťažovanie,
  • problémoví zákazníci, pacienti, žiaci atď.

Pri posudzovaní pracovných požiadaviek je dôležité nezamieňať psychosociálne rizikové faktory (ako napríklad nadmerná pracovná záťaž) s podmienkami, kde pracovníci síce vykonávajú náročné a komplexné pracovné úlohy, ale pracovné prostredie im poskytuje dostatočnú samostatnosť, sú dobre vyškolení a motivovaní podávať čo najlepší výkon. Dobré psychosociálne prostredie zvyšuje dobrý výkon a osobný rozvoj, ako aj duševnú a fyzickú pohodu pracovníkov.

Pracovníci zažívajú stres vtedy, ak sú celkové pracovné nároky nadmerné a presahujú schopnosť čeliť im. Okrem súvisiacich problémov s duševným zdravím (ako sú vyhorenie, úzkosť, depresia a dokonca samovražedné sklony) sa u pracovníkov, ktorí trpia dlhodobým stresom, môžu časom objaviť aj vážne problémy s fyzickým zdravím (ako sú kardiovaskulárne ochorenia alebo poruchy pohybového aparátu).

Medzi negatívne dôsledky pre organizáciu patrí celková slabšia výkonnosť podniku, zvýšená neprítomnosť na pracovisku a prezentizmus (pracovníci prichádzajú do práce, keď sú chorí a nedokážu efektívne fungovať), vyššia fluktuácia, ako aj zvýšená nehodovosť a úrazovosť. Absencie súvisiace s duševným zdravím sú zvyčajne dlhšie ako absencie zapríčinené inými príčinami a rizikové faktory súvisiace s prácou sú dôležitým prvkom, ktorý prispieva k zvýšenej miere predčasného odchodu do dôchodku. Odhady nákladov pre podniky a spoločnosť sú značné a na vnútroštátnej úrovni sa pohybujú v miliardách eur.

Aký je rozsah tohto problému?

prieskumu OSH Pulse, ktorý uskutočnila agentúra EU-OSHA v roku 2022, vyplýva, že 27 % pracovníkov zažíva stres, úzkosť alebo depresiu, ktoré spôsobila alebo zhoršila práca. Medzi psychosociálne riziká, ktoré majú najškodlivejší vplyv na zdravie pracovníkov, patrí nespoločenský pracovný čas a intenzita práce. 

Za najúčinnejší sa považuje preventívny, holistický a systematický prístup k riadeniu psychosociálnych rizík. V rámci Európskeho prieskumu podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER), ktorý uskutočnila agentúra EU-OSHA, sa skúma, ako sa v rôznych európskych podnikoch vnímajú a riadia psychosociálne riziká, pričom sa identifikujú hlavné dôvody, prekážky a potreby podpory. Z tohto prieskumu vyplýva, že psychosociálne riziká sa považujú za zložitejšie a z hľadiska ich riadenia aj obťažnejšie ako tzv. tradičné riziká v oblasti BOZP. Z ďalšej analýzy vyplýva, že najmä mikropodniky a malé spoločnosti majú tendenciu podceňovať psychosociálne riziká a často nemajú vhodné preventívne opatrenia. Vo všetkých spoločnostiach a vo všetkých členských štátoch je potrebné zvýšiť informovanosť a poskytnúť jednoduché praktické nástroje na sektorovom základe na riadenie psychosociálnych rizík súvisiacich s prácou. 

Čo možno urobiť v oblasti prevencie a riadenia psychosociálnych rizík?

Politika Európskej únie uznáva, že duševné zdravie sa musí riešiť komplexne vo všetkých politických oblastiach, a to vrátane duševného zdravia na pracovisku. 

Pri správnom prístupe možno psychosociálnym rizikám predchádzať alebo ich úspešne zvládať, bez ohľadu na veľkosť a druh podniku. 

Riadenie psychosociálnych rizík súvisiacich s prácou nie je pre zamestnávateľov len morálnou povinnosťou a dobrou investíciou, ale aj zákonnou povinnosťou stanovenou v rámcovej smernici 89/391/EHS, ktorú podporujú rámcové dohody sociálnych partnerov o pracovnom strese a obťažovaní a násilí na pracovisku.

Zamestnávatelia majú právnu zodpovednosť za zabezpečenie riadneho posúdenia a kontroly rizík na pracovisku. Na zabezpečenie lepšej a účinnejšej identifikácie a riadenia rizík je nevyhnutné do tohto procesu zapojiť aj pracovníkov. Pracovníci a ich zástupcovia najlepšie rozumejú problémom, ktoré sa môžu vyskytnúť na ich pracovisku, a ich zapojenie sa ukázalo ako faktor úspechu v boji proti psychosociálnym rizikám na pracovisku. 

Ďalšie praktické usmernenia nájdete tu.