17/03/2011

Prevziaťin: en | bg | cs | da | de | nl | et | el | es | fr | it | is | lv | lt | hu | mt | no | pl | pt-pt | ro | sk | sl | fi | sv |

24/11/2010

Prevziaťin: en | bg | cs | da | de | nl | et | el | es | fr | it | lv | lt | hu | mt | pl | pt-pt | ro | sk | sl | fi | sv |

22/10/2010

Prevziaťin: en | bg | cs | da | de | nl | et | el | es | fr | it | lv | lt | hu | mt | pl | pt-pt | ro | sk | sl | fi | sv |

Film by sa mal zaoberať rizikami, ktorým ľudia čelia na svojom pracovisku (ako napr. fyzické, chemické, mechanické alebo psychosociálne riziká). Môže sa zaoberať aj právami zamestnancov, bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci alebo dôsledkami politických a hospodárskych zmien na spôsob našej práce. Ďalším zameraním filmu môžu byť odvetvia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárskom, kultúrnom a politickom živote Európy (t. j. školstvo, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, zdravotníctvo), alebo skupiny, ktoré čelia osobitným problémom, ako napr. migrujúci zamestnanci, ženy, invalidní zamestnanci, mladí zamestnanci a starnúci zamestnanci.

Filmová cena kampane Zdravé pracoviská (The Healthy Workplaces Film Award) sa udeľuje za pôvodné tvorivé a umelecké dokumentárne filmy, čím sa podporuje debata a diskusia medzi Európanmi o význame bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Film by mal vyjadrovať konkrétne stanovisko, ktoré porotu presvedčí svojim pôsobivým rozprávaním, silnými postavami a vynikajúcimi filmárskymi schopnosťami, pokiaľ ide o prácu s kamerou, zvuk a strih. 

Víťaz filmovej ceny kampane Zdravé pracoviská poskytne agentúre EU-OSHA právo bezplatne

  • umiestniť upútavku na film, resp. úryvok z víťazného filmu v trvaní najviac päť minút a zábery (fotografie) z neho na webové sídlo agentúry EU-OSHA, do tlačových správ či bulletinu agentúry EU-OSHA,
  • premietnuť a prestaviť upútavku na víťazný film alebo celý film na neverejných a nekomerčných podujatiach organizovaných agentúrou EU-OSHA a jej sieťou kontaktných miest v krajinách EÚ, EHP a kandidátskych, ako aj potenciálnych kandidátskych krajinách,
  • nechať otitulkovať víťazný film vo vybraných európskych jazykoch a udeliť agentúre EU-OSHA nevýlučné, nekomerčné licenčné právo na premietanie mimo kín, aby ho sprístupnila (na elektronickej platforme chránenej heslom) uvedenej sieti a iným oficiálnym partnerom.

Výmenou za to môže filmový tvorca/držiteľ práv víťazného filmu bezplatne získať práva na ďalšie používanie titulkov.

Lehota na prihlásenie sa do súťaže o cenu za dobrú prax už vypršala.

Aké druhy dobrej praxe sa môžu predkladať?

Predložiť sa môžu akékoľvek príklady účinného riadenia pracovného stresu a psychosociálnych rizík z reálneho života. Príspevky by mali jasne poukazovať na postupy dobrej praxe uplatnené na pracovisku (hypotetické príklady sa nebudú brať do úvahy) a môžu obsahovať informácie o:

  • dôkladnom hodnotení psychosociálnych rizík na pracovisku, po ktorom nasledovali praktické opatrenia zamerané na prevenciu alebo zníženie psychosociálnych rizík, ktoré sa zaviedli v rámci participatívneho prístupu;
  • organizačných opatreniach zameraných na zníženie pracovného stresu vrátane primárnej (eliminácia rizík), sekundárnej (ochrana zamestnancov pred rizikami, ktoré sa nedajú eliminovať) a terciárnej (pomoc zamestnancom, ktorí trpia v dôsledku stresu a psychosociálnych problémov) úrovne intervencie;
  • organizačných zásahoch zameraných na úlohu manažérov na vyššom a strednom stupni riadenia pri vytváraní dobrého psychosociálneho pracovného prostredia;
  • uplatňovaní holistického prístupu k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane posudzovania a riadenia psychosociálnych rizík a podpory duševného zdravia na pracovisku;
  • vypracovaní a uplatňovaní praktických nástrojov na hodnotenie a riadenie stresu a psychosociálnych rizík na pracovisku.

Čo by mal predložený príspevok preukazovať?

Porotcovia budú hľadať dôkazy:

  • skutočného a účinného riadenia psychosociálnych rizík a pracovného stresu;
  • inovatívnych zásahov zameraných na pracovisko;
  • úspešnej realizácie zásahov;
  • reálnych a preukázateľných zlepšení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia;
  • zohľadnenia rozmanitosti pracovnej sily;
  • účinnej participácie a zapojenia zamestnancov a ich zástupcov;
  • trvalej udržateľnosti zásahu;
  • aplikovateľnosti na iné pracoviská (vrátane pracovísk v iných členských štátoch a malých či stredných podnikov);
  • aktuálnosti (zásah by sa buď mal uskutočniť nedávno, alebo by nemal byť široko publikovaný).

Intervencia by okrem toho mala splniť, v ideálnom prípade prekročiť, príslušné právne požiadavky členského štátu, v ktorom bola realizovaná. Pri opatreniach zameraných na jednotlivca, akými sú odborné prípravy, by sa tiež malo preukázať, že tvoria súčasť širšieho prístupu k riadeniu psychosociálnych rizík pri práci.

Opatrenia, ktoré sú príkladmi dobrej praxe, by nemali byť vytvorené výlučne za účelom komerčného zisku. Týka sa to výrobkov, nástrojov alebo služieb, ktoré boli, alebo by mohli byť uvedené na trh.

Kto sa môže zapojiť?

Vítané sú príspevky s príkladmi dobrej praxe od podnikov a organizácií členských štátov EÚ, kandidátskych krajín, potenciálnych kandidátskych krajín a krajín Európskeho združenia voľného obchodu vrátane:

  • jednotlivých podnikov;
  • podnikov alebo organizácií, ktoré sú súčasťou dodávateľského reťazca výrobkov, vybavenia alebo personálu;
  • poskytovateľov odbornej prípravy a vzdelávacej komunity;
  • organizácií zamestnávateľov, obchodných združení, odborových organizácií a mimovládnych organizácií;
  • regionálnych alebo miestnych preventívnych služieb v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, poisťovacích služieb a ďalších sprostredkovateľských organizácií;
  • oficiálnych partnerov kampane Zdravé pracoviská.

Ako sa zapojiť?

Súťaž o cenu za dobrú prax na vnútroštátnej úrovni koordinuje sieť národných kontaktných miest agentúry EU-OSHA (www.healthy-workplaces.eu/fops). Podrobnosti o spôsobe, ako sa zapojiť do súťaže, vám poskytne partner siete vo vašej krajine.

Príspevky sa najskôr posúdia na vnútroštátnej úrovni. Národní víťazi budú nominovaní na účasť v celoeurópskej súťaži, v ktorej sa rozhodne o celkových víťazoch.

V prípade nadnárodnej alebo celoeurópskej organizácie a v prípade oficiálnych partnerov kampane Zdravé pracoviská je možné sa prihlásiť priamo v agentúre EU-OSHA. Podrobnosti o spôsobe, ako sa zapojiť do súťaže o cenu za dobrú prax na európskej úrovni, sú k dispozícii na adrese: gpa [at] healthy-workplaces [dot] eu

Týmto ocením sa od roku 2000 vyzdvihujú vynikajúce a inovatívne iniciatívy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) z celej Európy. Táto súťaž umožňuje poukazovať na prínosy dobrej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku a slúži ako platforma na výmenu a propagovanie osvedčených postupov v celej Európe.

Zapojenie sa do tejto súťaže je skvelým spôsobom, ako prezentovať angažovanosť vašej organizácie v oblasti BOZP. Môže byť aj vynikajúcim zdrojom motivácie, ak sa usilujete zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku.

Kontaktné miesta EU-OSHA vyberú jedného víťaza súťaže Ceny za dobrú prax z každej zúčastnenej krajiny. Víťazi sú vyhlásení a ocenení v rámci slávnostného odovzdávania cien počas samitu Zdravé pracoviská, ktorý sa koná v poslednom roku každej kampane.

Toto ocenenie sa udeľuje dokumentárnemu filmu, ktorý sa zameriava na tému človeka v meniacom sa svete práce. Film sa má zaoberať vplyvmi politických a ekonomických zmien na spôsob, akým pracujeme a žijeme, alebo témami súvisiacimi s prácou, ako sú fyzické a psychosociálne podmienky, existujúce a nové riziká na pracovisku.

Informácie týkajúce sa pravidiel, predpisov a lehôt na podávanie prihlášok sa nachádzajú na webovom sídle Doclisboa.

Kritériá týkajúce sa filmu

Laureáti z predchádzajúcich rokov: 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025

Systém GHS prijalo mnoho krajín po celom svete a v súčasnosti sa používa ako základ pre medzinárodné a vnútroštátne dopravné predpisy týkajúce nebezpečného tovaru.

Nebezpečnosti chemických látok sa oznamujú pomocou výstražných slov a piktogramov na etiketách a kartách bezpečnostných údajov.

Nové piktogramy s červeným okrajom nahrádzajú známe oranžové symboly nebezpečenstva.

Nové pojmy nahradili staré:

  • zmesi namiesto prípravkov,
  • nebezpečný (hazardous namiesto dangerous),
  • piktogramy namiesto symbolov,
  • výstražné upozornenia namiesto rizikových viet,
  • bezpečnostné upozornenia namiesto bezpečnostných viet,
  • výstražné slová (napr. nebezpečenstvo, pozor) nahrádzajú označenia nebezpečenstva.

 

Stiahnite si náš plagáta leták s vysvetlením výstražných piktogramov

Pozrite si film Napo v ... Pozor: chemické látky!

Klasifikácia

Vo väčšine prípadov musia o klasifikácii látky alebo zmesi rozhodnúť dodávatelia . Volá sa to samoklasifikácia.

V niektorých prípadoch sa rozhodnutie o klasifikácii látok prijme na úrovni spoločenstva, aby sa zabezpečilo primerané riadenie rizík. Členské štáty, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia môžu navrhnúť, aby boli klasifikácia a označovanie látky harmonizované v Európskej únii. Informácie budú sprístupnené aj v zozname klasifikácie a označovania.

Ide zvyčajne o najnebezpečnejšie látky: karcinogénne, mutagénne, poškodzujúce reprodukciu alebo respiračné senzibilizátory, biocídne výrobky, alebo prípravky na ochranu rastlín. Všetky predtým harmonizované klasifikácie látok podľa predchádzajúcich právnych predpisov (smernice o nebezpečných látkach) sa zmenili na klasifikácie harmonizované podľa nariadenia CLP. Dodávatelia sú povinní používať túto harmonizovanú klasifikáciu a označovanie.

Hlavné body

  • Dávajte pozor na nové označenia nebezpečnosti a karty bezpečnostných údajov (KBÚ).
  • Vyškoľte zamestnancov, aby chápali a rozoznávali informácie o označovaní látok a zmesí.
  • Skontrolujte, či sa na vaše používanie látky alebo zmesi vzťahuje KBÚ a či nie je neodporúčané.
  • Dodržiavajte odporúčania uvedené na nových etiketách a v kartách bezpečnostných údajov.
  • Skontrolujte, či sa zmenila klasifikácia.
  • Vyhodnoťte riziká pre zamestnancov a v prípade potreby aktualizujte vaše hodnotenia rizík na pracovisku.
  • Ak ste zamestnávateľ, informujte o týchto zmenách svojich zamestnancov.
  • Ak máte otázky týkajúce sa novej etikety alebo karty bezpečnostných údajov, opýtajte sa dodávateľa.

Zdroj: GR pre zamestnanosť

Webové stránky agentúry ECHA o klasifikácii látok a zmesí (v 23 jazykoch EÚ)

Označovanie

Dodávatelia musia označiť látku alebo zmes obsiahnutú v obale podľa CLP pred jej uvedením na trh v prípade, že:

  • je látka klasifikovaná ako nebezpečná,
  • zmes obsahuje jednu alebo viac látok, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné, nad určitou prahovou hodnotou.

Článok na portáli OSHwiki o označovaní chemikálií

Webové stránky agentúry ECHA o označovaní a balení (v 23 jazykoch EÚ)

Zoznam klasifikácie a označovania

Zoznam klasifikácie a označovania je databáza so základnými informáciami, ktoré predložili výrobcovia a dovozcovia o klasifikácii a označovaní oznámených a zaregistrovaných látok. Obsahuje aj zoznam právne záväzných harmonizovaných klasifikácií (príloha VI k nariadeniu CLP). Tento zoznam vytvorila a spravuje agentúra ECHA.

Ďalšie informácie

Tzv. nový prístup predstavuje inovačný spôsob technickej harmonizácie prostredníctvom rozdelenia povinností medzi európsky zákonodarný orgán a európske normalizačné orgány.

Nový prístup vychádza z týchto základných zásad:

  • V európskych smerniciach sa vymedzujú „základné požiadavky“ na zabezpečenie vysokého stupňa ochrany zdravia, ochrany bezpečnosti spotrebiteľa alebo ochrany životného prostredia. Tieto smernice, pri ktorých sa uplatnil nový prístup, sa opierajú o článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý článok 95 Zmluvy o ES), ktorým sa umožňuje prijímanie opatrení na zlepšenie voľného pohybu výrobkov.
  • Úloha vypracovať zodpovedajúce harmonizované normy, ktoré spĺňajú základné požiadavky na výrobky ustanovené smernicami, sa zverila európskym organizáciám pre normalizáciu (CEN, CENELEC a ETSI).
  • Pri výrobkoch spĺňajúcich harmonizované normy sa predpokladá, že sú v súlade so zodpovedajúcimi základnými požiadavkami (predpoklad zhody, označenie CE) a členské štáty musia akceptovať ich voľný pohyb.
  • Používanie týchto noriem je dobrovoľné. Umožňuje sa použitie alternatívnych noriem, v taktom prípade sú však výrobcovia povinní preukázať, či ich výrobky spĺňajú základné požiadavky.

Podrobné informácie o smerniciach prijatých podľa nového postupu sa nachádzajú v sekcii smernice alebo na uvedených webových stránkach Európskej komisie:

 

Odkazy na európske a medzinárodné orgány pre normalizáciu 

Vnútroštátne normalizačné orgány

Členovia výboru CEN

Krajina Inštitúcia/člen výboru CEN
Rakúsko Austrian Standards Institute (ASI)
Belgicko Bureau de Normalisation/Bureau voor Normalisatie (NBN)
Bulharsko Българският институт за стандартизация (BDS)
Cyprus Κυπριακοσ Οργανισμοσ Τυποποιησησ (CYS)
Česká republika Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví (ÚNMZ)
Dánsko Dansk Standard (DS)
Estónsko Eesti Standardikeskus (EVS)
Fínsko Suomen Standardisoimisliitto r.y. (SFS)
Francúzsko Association Française de Normalisation (AFNOR)
Nemecko Deutsches Institut für Normung e.V. (DIN)
Grécko Ελληνικός Οργανισμός Τυποποίησης (ELOT)
Maďarsko Magyar Szabványügyi Testület (MSZT)
Island Islenskir Stadlar (IST)
Írsko National Standards Authority of Ireland (NSAI)
Taliansko Ente Nazionale Italiano di Unificazione (UNI)
Lotyšsko Latvijas Standarts (LVS)
Litva Lietuvos Standartizacijos Departamentas (LST)
Luxembursko Institut Luxembourgeois de la normalisation, de l'accreditation, de la sécurité et qualité des produits et services (ILNAS)
Malta Malta Competition and Consumer Affairs Authority (MCCAA)
Holandsko Nederlands Normalisatie-instituut (NEN)
Nórsko Norsk Standard (SN)
Poľsko Polski Komitet Normalizacyjny (PKN)
Portugalsko Instituto Português da Qualidade (IPQ)
Rumunsko Asociaţia de Standardizare Din România (ASRO)
Slovensko Slovenský ústav technickej normalizácie (SUTN)
Slovinsko Slovenian Institute for Standardization (SIST)
Španielsko Asociación Española de Normalización y Certificación (AENOR)
Švédsko Swedish Standards Institute (SIS)
Švajčiarsko Schweizerische Normen-Vereinigung (SNV)

Členovia výboru CENELEC  

Krajina Inštitúcia/člen výboru CENELEC
Rakúsko Österreichischer Verband für Elektrotechnik
Belgicko Comité Electrotechnique Belge / Belgisch Elektrotechnisch Comité
Bulharsko Българският институт за стандартизация (BDS)
Cyprus Κυπριακοσ Οργανισμοσ Τυποποιησησ (CYS)
Česká republika Úřad pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví (ÚNMZ)
Dánsko Dansk Standard (DS)
Estónsko Eesti Standardikeskus (EVS)
Fínsko Sähkö- ja Elektroniikka-alan Kansallinen Standardointijärjestö (SESKO)
Francúzsko Union Technique de l'Electricité
Nemecko Deutsche Kommission Elektrotechnik Elektronik
Grécko Ελληνικός Οργανισμός Τυποποίησης (ELOT)
Maďarsko Magyar Szabványügyi Testület (MSZT)
Island Staðlaráð Íslands
Írsko Electro-Technical Council of Ireland Limited
Taliansko Comitato Elettrotecnico Italiano
Lotyšsko Latvijas Standarts (LVS)
Litva Lietuvos Standartizacijos Departamentas (LST)
Luxembursko Institut Luxembourgeois de la normalisation, de l'accreditation, de la sécurité et qualité des produits et services (ILNAS)
Malta Malta Competition and Consumer Affairs Authority (MCCAA)
Holandsko Nederlands Normalisatie-instituut (NEN)
Nórsko Norsk Elektroteknisk Komite
Poľsko Polski Komitet Normalizacyjny (PKN)
Portugalsko Instituto Português da Qualidade (IPQ)
Rumunsko Asociaţia de Standardizare Din România (ASRO)
Slovensko Slovenský ústav technickej normalizácie (SUTN)
Slovinsko Slovenian Institute for Standardization (SIST)
Španielsko Asociación Española de Normalización y Certificación (AENOR)
Švédsko SEK Svensk Elstandard
Švajčiarsko Electrosuisse

Rámcová smernica o BOZP – smernica 89/391/EHS
z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.

Niektoré ustanovenia rámcovej smernice z roku 1989 okrem iného predstavovali podnet pre tieto podstatné inovácie:

  • V súlade s dohovorom č. 155 Medzinárodnej organizácie práce (ILO) sa stanovil pojem „pracovné prostredie“, v ktorom sa odráža moderný prístup zohľadňujúci v tejto súvislosti technickú bezpečnosť, ako aj všeobecné predchádzanie zlému zdravotnému stavu.
  • Cieľom smernice je stanoviť rovnakú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pre všetkých pracovníkov (jedinou výnimkou sú zamestnanci v domácnostiach a určitých verejných a vojenských služieb).
  • Smernica zaväzuje zamestnávateľov, aby na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prijali vhodné preventívne opatrenia.
  • Kľúčovým prvkom, ktorý smernica zavádza, je zásada hodnotenia rizík s určením hlavných prvkov tohto procesu (napr. identifikácia nebezpečenstiev, účasť pracovníkov, zavádzanie primeraných opatrení s uprednostňovaním odstraňovania rizík pri zdroji, dokumentácia a pravidelné hodnotenie rizík na pracovisku).
  • Nová povinnosť zaviesť preventívne opatrenia nepriamo zdôrazňuje význam nových foriem riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia v rámci všeobecného procesu riadenia.

Termín na transpozíciu rámcovej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov sa stanovil na koniec roka 1992. Odozva na transpozíciu do vnútroštátnych právnych systémov bola v rámci jednotlivých členských štátov rôzna. V niektorých členských štátoch mala rámcová smernica pre neprimerané vnútroštátne zákony závažne právne dôsledky, kým v iných nebola potrebná významná úprava.

V roku 2004 vydala Európska komisia Oznámenie o praktickom vykonávaní ustanovení niektorých smerníc, konkrétne smerníc 89/391/EHS (rámcová smernica), 89/654/EHS (pracoviská), 89/655/EHS (pracovné zariadenia), 89/656 EHS (osobné ochranné prostriedky), 90/269 EHS (ručná manipulácia s bremenami) a 90/270 (zobrazovacie jednotky) – KOM(2004)0062. V tomto oznámení sa uvádza, že sa preukázal pozitívny vplyv právnych predpisov EÚ v oblasti vnútroštátnych noriem týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rámci vnútroštátnych vykonávacích predpisov, ako aj v rámci praktického uplatňovania v podnikoch a inštitúciách verejného sektora.

Vo všeobecnosti sa v správe konštatovalo, že právne predpisy EÚ prispeli k upevneniu kultúry prevencie v Európskej únii, ako aj k racionalizácii a zjednodušeniu vnútroštátnych právnych systémov. V správe sa však zároveň upozornilo na rôzne nedostatky pri uplatňovaní právnych predpisov, ktoré znižujú možnosť ich úspešného vykonávania. Upozornilo sa aj na prípady začatia konaní o porušení.