Kardiovaskulárne ochorenia sú jednou z najvýznamnejších výziev v oblasti verejného zdravia v EÚ. Zahŕňajú rôznorodú a komplexnú skupinu ochorení, ako sú ischemická choroba srdca a mozgové príhody, ktoré postihujú srdce, cievy a mozgový cievny systém. Keďže ide o multifaktoriálne ochorenia, môžu byť dôsledkom kombinácie faktorov súvisiacich so životným štýlom a správaním, existujúceho zdravotného stavu, genetických predispozícií, socioekonomických a environmentálnych vplyvov, ako pracovných rizík.
Pracovisko preto zohráva dôležitú úlohu z hľadiska prevencie kardiovaskulárnych ochorení. Pochopenie týchto rizík a ich vplyvu na kardiovaskulárne zdravie je kľúčom k vypracovaniu účinných opatrení zameraných na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s prácou a podporu zdravšieho pracovného života.
Záťaž vyplývajúca z kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s prácou
Kardiovaskulárne ochorenia každoročne spôsobujú v EÚ približne 1,71 milióna úmrtí. Hoci sa ich prevalencia v jednotlivých krajinách líši, sú druhou najčastejšou príčinou úmrtí súvisiacich s prácou v EÚ.
Okrem vplyvu na zdravie môžu kardiovaskulárne ochorenia ovplyvňovať kvalitu života pracovníkov, ich pracovnú výkonnosť a schopnosť zotrvať v zamestnaní. Súvisia tiež s nákladmi spojenými s neprítomnosťou v práci z dôvodu choroby, dlhodobou pracovnou neschopnosťou, predčasným odchodom do dôchodku a so zníženou produktivitou, pričom celkové ročné náklady pre hospodárstvo EÚ sa odhadujú na viac ako 210 miliárd EUR. Prostredníctvom prevencie kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s prácou sa podporujú dobré životné podmienky pracovníkov. Prevencia zároveň pomáha organizáciám a spoločnosti zvládať tieto vplyvy.
Rizikové faktory na pracovisku z hľadiska kardiovaskulárnych ochorení
Kardiovaskulárne ochorenia súvisiace s prácou môžu byť dôsledkom kombinácie rizikových faktorov na pracovisku, ako sú:
- psychosociálne riziká, ktoré zahŕňajú vysoké pracovné požiadavky, nízku kontrolu práce, dlhú pracovnú dobu, prácu na zmeny, násilie na pracovisku a šikanovanie a môžu viesť k stresu, ktorý môže ovplyvniť kardiovaskulárne zdravie,
- ergonomické rizikové faktory, napríklad ťažká fyzická práca, dlhodobé sedenie alebo státie,
- fyzické rizikové faktory, ako sú extrémne teploty, hluk, vibrácie a žiarenie,
- vystavenie pôsobeniu chemických látok vrátane ťažkých kovov, častíc, prachu, výfukových emisií a niektorých pesticídov,
- biologické činitele vrátane niektorých infekčných chorôb, ako je napríklad COVID-19.
Druhy a úroveň rizík sa v rámci jednotlivých odvetví, zamestnaní a skupín pracovníkov líšia. Navyše faktory ako vek, pohlavie, socioekonomické aspekty, existujúci zdravotný stav a životný štýl môžu ovplyvňovať to, ako sa pracovné vystavenie prejavuje na kardiovaskulárnom zdraví.
Kardiovaskulárne zdravie v rámci politického programu EÚ
Európska komisia zdôrazňuje potrebu zlepšiť prevenciu kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s prácou ako kľúčový cieľ strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027. Ďalšie iniciatívy EÚ, napríklad Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení, Plán pre zdravé srdcia a reakcia Výboru Európskeho parlamentu pre verejné zdravie na tento plán, poukazujú na význam koordinovaných opatrení s cieľom zlepšiť kardiovaskulárne zdravie v celej EÚ.
Výskum agentúry EU-OSHA zameraný na kardiovaskulárne ochorenia súvisiace s prácou
Agentúra EU-OSHA realizuje rozsiahly výskumný program v oblasti kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s prácou. Cieľom je lepšie pochopiť, akým spôsobom práca ovplyvňuje kardiovaskulárne zdravie, a tým v celej EÚ podporiť prevenciu založenú na dôkazoch.
V rámci tohto výskumného programu sa skúmajú faktory pracovného rizika spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami, ako aj vzájomne pôsobenie rizík súvisiacich s prácou a rizík, ktoré sa prácou nesúvisia. Identifikujú sa odvetvia, povolania a skupiny pracovníkov, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku, a analyzuje sa záťaž vyplývajúca z kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s prácou v celej EÚ. Okrem toho sa výskum zaoberá politikami, stratégiami, opatreniami na pracovisku a praktickými zdrojmi, ktoré prispievajú k prevencii kardiovaskulárnych ochorení a ktorými sa podporuje bezpečný návrat zamestnancov do práce po kardiovaskulárnej príhode alebo ich zotrvanie v zamestnaní, ak majú chronické kardiovaskulárne ochorenia.
Zistenia tohto výskumu prispejú k vytvoreniu databázy dôkazov na účely prevencie kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s prácou a budú zdrojom informácií pre kampaň Zdravé pracoviská s názvom Spoločne za duševné zdravie pri práci, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi psychosociálnymi rizikami a kardiovaskulárnym zdravím.
