Klimatické riziká: Z nového prieskumu OSH Pulse vyplýva, že každý tretí pracovník je vystavený riziku a vyjadruje obavy v súvislosti s vplyvmi na zdravie a bezpečnosť

Press releases

Back to press releases
For immediate release - 23/09/2025 - 09:00

Klimatické riziká: Z nového prieskumu OSH Pulse vyplýva, že každý tretí pracovník je vystavený riziku a vyjadruje obavy v súvislosti s vplyvmi na zdravie a bezpečnosť

© lawcain - stock.adobe.com

Z prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) vyplynulo, že jedna tretina pracovníkov EÚ je vystavená rizikám súvisiacim so zmenou klímy – ako sú extrémne horúčavy, extrémne poveternostné javy alebo zlá kvalita ovzdušia. Zároveň 31 % zamestnancov vyjadrilo obavy z vplyvu environmentálnych rizík na ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.  

Tieto poznatky sú súčasťou najnovšieho prieskumu agentúry EU-OSHA označovaným akoOSH Pulsez roku 2025 medzi pracovníkmi: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v ére klimatických a digitálnych zmien, ktorý ponúka aktuálny prehľad výziev a rizík vyplývajúcich z klimatických zmien, digitalizácie a psychosociálneho pracovného prostredia, ktorým dnes európski pracovníci čelia. Prieskum takisto ukazuje, ako pracoviská reagujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov. 

 

Zmena klímy a bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov  

33 % pracovníkov v EÚ je vystavených aspoň jednému rizikovému faktoru súvisiacemu so zmenou klímy, pričom 20 % uvádza, že sú vystavení extrémnej horúčave a 19 % zlej kvalite ovzdušia. Vystavenie horúčave je najvyššie v odvetviach, ktoré sú závislé od práce vo vonkajšom prostredí: 35 % pracovníkov v poľnohospodárstve, záhradníctve, lesníctve alebo rybolove uvádza, že pracuje v extrémnych horúčavách, rovnako ako každý štvrtý pracovník v stavebníctve a energetike. Takmer každý desiaty pracovník poukazuje na príznaky alebo ochorenia súvisiace s horúčavou, ako je napríklad úpal, závrat alebo kŕče. Navyše viac ako jeden z desiatich pracovníkov je počas práce vystavený intenzívnemu slnku, ktoré je považované za rizikový faktor vzniku rakoviny. 

Regionálne rozdiely sú jasné, pričom najväčšie vystavenie zažívajú pracovníci v južnej Európe, čo odráža častejšie vlny horúčav a zhoršovanie životného prostredia. Hoci viac ako 50 % zamestnávateľov zaviedlo preventívne opatrenia, ako sú tienené priestory na odpočinok alebo harmonogramy pracovného času prispôsobené teplotám, vykonávanie je nerovnomerné, čo poukazuje na potrebu plánovania a investícií odolných voči zmene klímy vo všetkých odvetviach. 

Okrem toho sa každý piaty pracovník obáva, že jeho súčasné pracovné miesto a úlohy sa zmenia v dôsledku opatrení zavedených na predchádzanie rizikám spojeným so zmenou klímy. Odráža to rastúci pocit ekologickej úzkosti – strachu alebo úzkosti spôsobenej environmentálnymi zmenami a ich potenciálnym vplyvom na zdravie. 

Stres a duševné zdravie na pracovisku: pretrvávajúci tlak a stigmatizácia 

Problémy s pracovnou záťažou zostávajú v celej Európe veľmi rozšírené, keďže 44 % pracovníkov uvádza, že sú vystavení veľkému časovému tlaku alebo pracovnému preťaženiu. V odvetví zdravotnej a sociálnej starostlivosti sa tento počet zvyšuje na 50 %, pričom 41 % respondentov uvádza, že ich úsilie nie je dostatočne uznané alebo odmeňované, čo odráža dlhodobé obavy z vyhorenia a nedostatku zamestnancov v tomto odvetví. 

Zistenia poukazujú aj na pretrvávajúcu stigmatizáciu v súvislosti s duševným zdravím, 48 % respondentov sa domnieva, že zverejnenie informácií o ich duševnom zdravotnom stave by mohlo poškodiť ich kariéru. Tento názor prevláda najmä medzi mladšími pracovníkmi a pracovníkmi na horšie platených alebo neistých pozíciách. Väčšina pracovníkov by sa však cítila pri diskusii o svojom duševnom zdraví s nadriadeným pracovníkom alebo manažérom dobre, čo naznačuje, že stigmatizácia duševného zdravia sa znižuje.  

Zároveň sa líši aj prístup k podpore: 66 % pracovníkov vo veľkých spoločnostiach má prístup k informáciám a odbornej príprave o strese a dobrých podmienkach, zatiaľ čo v mikropodnikoch je to len 42 %. Krajiny severnej a západnej Európy vo všeobecnosti vykazujú lepšiu podporu a proaktívnejšie prístupy, zatiaľ čo iné sa duševnému zdraviu len začínajú štruktúrovane zaoberať. 

Digitalizácia a autonómia na pracovisku 

Digitálna transformácia práce je v plnom prúde: deväť z desiatich pracovníkov v EÚ využíva vo svojej práci aspoň jednu digitálnu technológiu a približne každý tretí pracovník používa pokročilé nástroje, ako sú systémy poháňané umelou inteligenciou, nositeľné zariadenia alebo roboty. 

25 % pracovníkov uvádza, že digitálne technológie sa používajú na monitorovanie ich práce a správania, a 27 % hlási, že úlohy sa automaticky prideľujú prostredníctvom takýchto systémov. Tieto postupy vyvolávajú otázky týkajúce sa využívania údajov, dôvery pracovníkov a rizika nadmernej kontroly a nadmerného riadenia. Sú spojené aj so stresom a problémami v oblasti duševného zdravia. 

Digitalizácia môže okrem toho výrazne zmeniť pracovné úlohy. Niektorí pracovníci sa cítia izolovaní, majú menej príležitostí využívať svoje zručnosti alebo rozhodovať o svojej práci. To zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti, sociálneho dialógu a účasti pracovníkov na rozhodovaní o zavádzaní technológií. 

William Cockburn, výkonný riaditeľ agentúry EU-OSHA, povedal: 

„Z týchto zistení vyplýva, že pracovníci v celej Európe čelia zložitým a meniacim sa výzvam. Takmer traja z desiatich majú problémy so stresom, depresiou alebo úzkosťou súvisiacou s ich prácou. Približne tretina sa obáva, že zmena klímy by mohla ohroziť ich bezpečnosť a zdravie. Ochrana bezpečnosti, zdravia a dôstojnosti európskej pracovnej sily musí zostať najvyššou prioritou – od prispôsobenia pracovísk fyzickým účinkom zmeny klímy až po zmiernenie stigmatizácie duševného zdravia a zabezpečenie etického zavádzania digitálnych nástrojov. To je obzvlášť dôležité v čase, keď prechádzame súbežnou klimatickou a digitálnou transformáciou.“

Zdroje vyčlenené na činnosť 

Na podporu rozhodovania založeného na dôkazoch vydala agentúra EU-OSHA balík zdrojov určených na premenu údajov na opatrenia. Patria medzi ne: 

 

Poznámka pre vydavateľa

 

Prieskum OSH Pulse 2025 sazameriava na celý rad vplyvov psychosociálnych rizík, zmeny klímy a využívania digitálnych technológií na pracovisku na duševné zdravie pracovníkov a súvisiace opatrenia na pracovisku.  

Prieskum, ktorý sa uskutočnil telefonicky v apríli 2025, zahŕňa odpovede viac ako 28 000 zamestnaných pracovníkov vo všetkých členských štátoch EÚ, ako aj na Islande, v Nórsku a prvýkrát vo Švajčiarsku.  

V prieskume z roku 2025 sa zhromažďujú informácie o pracovníkoch a hlavných charakteristikách ich práce. Zameriava sa na psychosociálne a fyzické riziká vyplývajúce z používania digitálnych technológií a zo zmeny klímy, ich vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) a opatrenia zavedené na ich pracovisku s cieľom predchádzať takýmto rizikám. 

Toto vydanie rozširuje svoj záber o nové psychosociálne faktory súvisiace s digitalizáciou, ako je napríklad rozvážnosť pri uplatňovaní zručností a zmysluplnosť práce, ako aj o nové riziká súvisiace so zmenou klímy vrátane ekologickej úzkosti a neistoty zamestnania z hľadiska kvality. Zahŕňa aj tradičné riziká, ako je nerovnováha medzi úsilím a odmenou a neistota zamestnania z hľadiska kvantity. Vďaka sociálno-demografickým premenným ─ manažérske a nemanažérske roly a postavenie migranta (prvá a druhá generácia) ─ dokáže prieskum lepšie odrážať rôzne skúsenosti pracovníkov. 

Súbor údajov bude výskumníkom sprístupnený v roku 2026.