You are here

Národné kontaktné miesta

National Focal Points

Agentúra EU-OSHA má v každom členskom štáte národné kontaktné miesto , ktorého údaje sú voľnej dostupné.

Kontaktné miesta, ktoré menuje každá vláda za oficiálneho zástupcu agentúry EÚ-OSHA v danej krajine, sú zvyčajne príslušné vnútroštátne úrady pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pôsobia ako základní prispievatelia k realizácii pracovných programov agentúry EÚ-OSHA.

Aký je právny základ pre národné kontaktné miesta?

V nariadení Rady (ES) č. 2062/94 z 18. júla 1994, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sa vyžaduje zriadenie národného kontaktného miesta, ktoré bude príslušným vnútroštátnym úradom alebo navrhnutou vnútroštátnou inštitúciou.

Národné kontaktné miesto je povinné zohľadniť stanovisko sociálnych partnerov na vnútroštátnej úrovni v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

Ako fungujú národné kontaktné miesta?

Každé kontaktné miesto riadi svoju vlastnú tripartitnú sieť pozostávajúcu z vládnych orgánov a zástupcov organizácií zamestnancov a zamestnávateľov. Táto vnútroštátna sieť odráža situáciu v členskom štáte a nezriaďuje ju agentúra EU-OSHA.

Táto sieť prispieva k činnostiam agentúry EÚ-OSHA a predstavuje mechanizmus na šírenie produktov a informácií zainteresovaným stranám na vnútroštátnej úrovni. Okrem toho sa kontaktné miesta aktívne podieľajú na plánovaní a realizácii kampaní agentúry EÚ-OSHA, ako aj na nominovaní národných expertov do skupín a na semináre agentúry.

Ako je to v prípade nečlenských štátov?

Nórsko, Island a Lichtenštajnsko ako krajiny EHP majú takisto národné kontaktné miesta, ktoré sa v plnej miere zapájajú do siete kontaktných miest agentúry EU-OSHA a pristupuje sa k nim rovnako ako k členským štátom. Švajčiarsko ako krajina EZVO sa takisto zapája do siete kontaktných miest agentúry EU-OSHA.

Agentúra EU-OSHA podporuje aj národné kontaktné miesta v krajinách, na ktoré sa vzťahuje nástroj predvstupovej pomoci, konkrétne bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Turecko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99, Čierna Hora a Srbsko.