Údržba
Pravidelná údržba je základným predpokladom udržania bezpečnosti a spoľahlivosti zariadení, strojov a pracovného prostredia. Nedostatočná alebo neprimeraná údržba môže spôsobiť nebezpečné situácie, pracovné úrazy a zdravotné problémy. Údržba je veľmi nebezpečná činnosť predstavujúca riziko vyplývajúce zo samotnej jej podstaty. Údržba sa vykonáva vo všetkých odvetviach a na všetkých pracoviskách. Preto sú zamestnanci údržby častejšie vystavení rôznym nebezpečenstvám než iní zamestnanci.
Podľa európskej normy EN 13306 údržba znamená „kombináciu všetkých technických, administratívnych a riadiacich činností počas životného cyklu predmetu s cieľom jeho udržania alebo obnovy do stavu, v ktorom môže vykonávať požadovanú činnosť“.
Údržba je všeobecným termín pre množstvo úloh vykonávaných v rôznych druhoch odvetví a vo všetkých druhoch pracovných prostredí. K činnostiam údržby patria:
• kontrola • skúšanie • meranie • výmena • úprava • oprava • udržiavanie • zisťovanie porúch • výmena dielov • servis • mazanie, čistenie
Údržba je dôležitá na zaistenie neustálej produktivity, výrobu výrobkov vysokej kvality a udržanie konkurencieschopnosti podniku. Ovplyvňuje však aj bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Správna údržba je v prvom rade základným predpokladom udržania bezpečnosti a spoľahlivosti strojov a pracovného prostredia. V druhom rade predstavuje údržba ako taká veľmi nebezpečnú činnosť a musí sa vykonávať bezpečne prostredníctvom dodržania ochranných opatrení v prípade zamestnancov údržby a ďalších ľudí na pracovisku.
Bezpečnejšie a zdravšie pracoviská prostredníctvom primeranej údržby
Pravidelná údržba zohráva pri odstraňovaní rizík na pracovisku dôležitú úlohu a zabezpečuje bezpečnejšie a zdravšie pracovné podmienky. Nedostatočná alebo neprimeraná údržba môže spôsobiť závažné a smrteľné úrazy alebo zdravotné problémy.
Úrazy sa stávajú v dôsledku chybných elektroinštalácií (káblov, zástrčiek, zariadení)
- šoky a popálenia, požiare, vznietenie v potenciálne horľavých alebo výbušných prostrediach
Úrazy sa stávajú v dôsledku nevykonávania pravidelnej kontroly a údržby zdvíhacích zariadení
- zdvíhacie reťaze sú znečistené/zhrdzavené a zlyhávajú, čo spôsobuje pád ťažkého bremena
Úrazy sa stávajú v dôsledku nedostatočnej údržby pracovných plôch, podláh a ciest
- nerovné, výmoľové, šikmé alebo šmykľavé povrchy spôsobujú nehody vysokozdvižných vozíkov, pošmyknutia a potknutia
Prach predstavuje možné riziko pre zdravie zamestnancov v drevopriemysle, kameňolomoch.
Údržba zariadení na znižovanie prašnosti je pri všetkých procesoch, pri ktorých sa vytvára prach, mimoriadne dôležitá na predchádzanie expozícii prachu v prípade zamestnancov
- vetracie otvory nesmie nič blokovať a v prípade poškodenia sa musia opraviť
- filtre je potrebné pravidelne udržiavať podľa odporúčaní výrobcu
Údržba je vysokoriziková činnosť.
Nebezpečenstvá a riziká súvisiace s údržbou
Okrem rizík, ktoré súvisia s každým pracovným prostredím, sa činností údržby týkajú aj ďalšie špecifické riziká.
Patria k nim práca počas prebiehajúcich pracovných procesov a v úzkom kontakte so strojmi. Počas bežnej prevádzky zvyčajne pravdepodobnosť výskytu ľudskej chyby, ktorá by mohla spôsobiť úraz, znižujú automatické systémy. Na rozdiel od bežnej prevádzky sa však pri činnostiach údržby nedá do požadovanej miery znížiť priamy kontakt zamestnanca so strojom, pretože údržba vyžaduje úzky kontakt zamestnanca s pracovnými procesmi.
Údržba často prináša nezvyčajnú prácu, nezvyčajné úlohya často sa vykonáva v mimoriadnych podmienkach, napríklad práca v uzavretých priestoroch.
Činnosti údržby zvyčajne obsahujú demontáž a opätovnú montáž, a to často v prípade komplikovaných strojov. S tým môže súvisieť veľké riziko ľudskej chyby, čím sa zvyšuje riziko výskytu úrazu.
K údržbe patria meniace sa úlohy a pracovné prostredie. To sa týka najmä zmluvných zamestnancov. Subdodávateľstvo je faktorom, ktorým sa bezpečnosť a zdravie ešte komplikujú, keďže veľké množstvo úrazov a nehôd sa týka údržby vykonávanej v rámci subdodávateľstva.
Práca pod časovým tlakom je pre činnosti údržby bežná, a to najmä v prípade zastavenia prevádzky alebo opráv s vysokou prioritou.
Nebezpečenstvá, riziká a účinky na zdravie
Keďže údržba sa vykonáva vo všetkých odvetviach a na všetkých pracoviskách a týka sa množstva rôznych úloh, súvisí s ňou aj množstvo rôznych nebezpečenstiev.
Fyzické nebezpečenstvá
- hluk a vibrácie
- nadmerné teplo a chlad
- žiarenie (ultrafialové žiarenie, röntgenové žiarenie, elektromagnetické polia)
- vysoká fyzická záťaž
- ergonomické riziká: v dôsledku zlej konštrukcie strojov, nesprávnych procesov a zle usporiadaného pracovného prostredia z hľadiska údržby môže byť ťažké dostať sa k predmetom, na ktorých je potrebné vykonať údržbu, vykonávajú sa namáhavé pohyby (ohýbanie, kľačanie na kolenách, dosahovanie, tlačenie a ťahanie, práca v uzavretých miestnostiach)
:: Bežné úlohy:
- vŕtanie, brúsenie, pilovanie, pieskovanie,
- práca vonku, údržba priemyselného podniku (napr. rúr a kotlov, chladiacich zariadení),
- zváranie, kontrola potrubia, údržba koľají.
:: Možné účinky na zdravie: problémy so sluchom v dôsledku hluku, ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy.
Chemické nebezpečenstvá
- azbest, sklenené vlákna
- výpary, plyny, prach (napr. asfaltové výpary, výfukové plyny, kryštalická silica)
- rozpúšťadlá
:: Bežné úlohy
- údržba budov,
- oblúkové zváranie,
- vykonávanie práce v uzavretých miestnostiach,
- práca v autoopravovniach,
- údržba priemyselných zariadení obsahujúcich nebezpečné chemikálie.
:: Možné účinky na zdravie: dýchacie problémy, astma z povolania, alergie, azbestóza, rakovina.
Biologické nebezpečenstvá
- baktérie (napr. Legionella, Salmonella)
- pleseň a hubovité plesne
:: Bežné úlohy:
- údržba v kanalizačných čistiarňach,
- údržba na pracoviskách, kde sa pracuje s biologickými prostriedkami, napríklad v laboratóriách,
- údržba miest, kde sa často šíria baktérie, plesne a hubovité plesne, napríklad klimatizácie,
:: Možné účinky na zdravie: dýchacie problémy, astma, alergie, legionárska choroba.
Psychosociálne rizikové faktory
- časový nátlak
- práca na zmeny, práca cez víkendy, práca v noci, nepretržitá pracovná dostupnosť a nepravidelné pracovné hodiny
- práca so zamestnancami dodávateľov/s niekoľkými dodávateľmi – komunikačné problémy
:: Možné účinky na zdravie: pracovný stres, únava, zvýšené riziko úrazu.
Vysoké riziko všetkých druhov úrazov
- množstvo úrazov súvisí s pracovným vybavením a s údržbou strojov, napr. zachytenie pohyblivými časťami strojov, neočakávané spustenie stroja
- pády z výšok, úrazy v dôsledku padajúcich predmetov
- smrť spôsobená elektrickým prúdom, zasiahnutie elektrickým prúdom, popáleniny
- uzavreté priestory, zadusenie
- výbuch, požiar
Fakty a čísla
Analýza údajov agentúry EUROSTAT vychádzajúcich z metodiky ESAW (Európska štatistika pracovných úrazov) pomáha určovať pracovné úrazy súvisiace s činnosťami údržby v niekoľkých európskych krajinách.
Odhaduje sa, že s činnosťami údržby súvisí asi 10 až 15 % všetkých pracovných úrazov so smrteľnými následkami a 15 až 20 % (v závislosti od krajiny) všetkých pracovných úrazov.
V rokoch 2003 až 2005 boli údržba a opravy štvrtým z 10 najčastejších pracovných postupov s najvyšším počtom pracovných úrazov so smrteľnými následkami (EUROSTAT – ESAW).
Pracovné úrazy sa čoraz častejšie nestávajú počas bežnej prevádzky, ale počas opráv, údržby, čistenia, úprav atď.
Z prieskumu realizovaného v roku 2005 vo Francúzsku vyplýva, že údržba je najčastejšou subdodávateľskou činnosťou v odvetví. Z analýzy databázy francúzskych pracovných úrazov vyplýva, že v roku 2002 boli zamestnanci údržby druhými najčastejšími obeťami pracovných úrazov v oblasti subdodávateľských činností, hneď za zamestnancami v stavebníctve.
Analýza výsledkov španielskeho národného prieskumu pracovných podmienok (2007) poukazuje na vyššiu úroveň vystavenia zamestnancov údržby hluku a vibráciám ramien a rúk, ako aj celého tela, v porovnaní s inými zamestnancami. Sú tiež častejšie vystavení nebezpečným látkam, výparom a plynom.
Približne 25 % všetkých pracovných úrazov súvisiacich s elektrikou spôsobujú prenosné elektrické zariadenia. Poruchy zariadení spôsobujú každoročne približne 2 000 požiarov. Hlavnou príčinou týchto pracovných úrazov a požiarov je nevykonávanie kontrol a údržby (Úrad pre zdravie a bezpečnosť, HSE).
Prečítajte si správu a súvisiaci informačný leták Údržba a BOZP – štatistický prehľad
Základné pravidlá správneho postupu
Konkrétne podrobnosti týkajúce sa údržby sú v jednotlivých odvetviach rôzne a líšia sa podľa jednotlivých úloh. Existujú však určité spoločné zásady:
začlenenie riadenia BOZP do riadenia údržby,
- štruktúrovaný prístup založený na hodnotení rizík,
- jasné vymedzenie úloha zodpovednosti,
- bezpečné systémy práce a prehľadné pokyny,
- primeraná odborná príprava a vybavenie,
- zapojenie zamestnancov do hodnotenia rizík a postupu riadenia údržby,
- účinná komunikácia.
Päť základných pravidiel bezpečnej údržby
1. Plánovanie
Údržba má začínať správnym plánovaním. Malo by sa vykonať hodnotenie rizík, do ktorého by sa mali zapojiť aj zamestnanci. Pri plánovaní sa berú do úvahy:
- rozsah úlohy – čo je potrebné urobiť a ako to ovplyvní ostatných zamestnancov a činnosti na pracovisku,
- hodnotenie rizík: určenie potenciálnych nebezpečenstiev (napr. nebezpečných látok, uzavretých priestorov, pohyblivých častí strojov, chemických látok alebo prachu v ovzduší) a opatrení, ktoré sa majú pripraviť na odstránenie alebo minimalizáciu rizík (ďalšie informácie sa nachádzajú v časti o hodnotení rizík),
- definovanie bezpečných systémov práce (pracovné povolenia, zaisťovacie systémy),
- čas a zdroje, ktoré činnosť vyžaduje,
- komunikácia medzi zamestnancami údržby a výroby a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami,
- schopnosti a primerané školenia.
Zamestnávatelia musia zabezpečiť, aby mali zamestnanci potrebné schopnosti na vykonávanie príslušných úloh, boli informovaní o bezpečných pracovných postupoch a vedeli, čo majú robiť v situácii, ktorá prekračuje ich kompetencie. Zamestnávatelia by si mali dôkladne premyslieť kompetenčný reťazec osôb zapojených do vykonávania úloh údržby, ako aj všetky postupy, ktoré sa budú používať počas vykonávania činnosti, vrátane postupov ohlasovania prípadných problémov. Mimoriadne dôležité je to v prípade, ak údržbu vykonávajú subdodávatelia.
Radenie so zamestnancami a ich informovanie sú životne dôležité počas celej fázy plánovania. Zamestnancov údržby je potrebné nielen informovať o výsledkoch počiatočného hodnotenia rizík, ale aj ich doň zapojiť. Keďže dobre poznajú pracovisko, často vedia najlepšie určiť nebezpečenstvá, ako aj najúčinnejší spôsob, ako ich odstrániť. Účasťou zamestnancov v procese plánovania sa zvýši bezpečnosť údržby, ale aj jej kvalita.
2. Zaistenie bezpečnosti na pracovisku
Pracovisko musí byť zabezpečené pred vstupom neoprávnených osôb, a to napríklad umiestnením zábran a upozornení. Musí sa tiež udržiavať čisté a bezpečné pomocou zámkov s centrálnym odomykaním, je potrebné zabezpečiť pohyblivé časti strojov, nainštalovať dočasné vetranie a zriadiť únikové cesty pre zamestnancov, ktorými môžu vstupovať na pracovisko a odchádzať z neho. Na strojoch musia byť upevnené výstražné upozornenia s dátumom a časom odomknutia, ako aj s menom osoby oprávnenej odomknúť zámok. Takto sa zabezpečí, že bezpečnosť zamestnanca vykonávajúceho údržbu stroja neohrozí iný zamestnanec, ktorý by mohol nevedomky stroj spustiť.
Ak je to možné, na úlohy menšej údržby strojov je potrebné používať ochranné kryty, aby sa nemuseli vypínať bezpečnostné prvky. Ak je potrebné ochranný kryt odmontovať alebo deaktivovať, je potrebné postupovať podľa zaisťovacích postupov. Údržbári a zamestnanci musia byť školení v oblasti okolností a spôsobu vypínania bezpečnostných prvkov.
3. Používanie primeraného vybavenia
Zamestnanci vykonávajúci úlohy údržby musia mať primerané nástroje a vybavenie, ktoré sa môžu líšiť od bežne používaných nástrojov a vybavenia. Vzhľadom na to, že môžu pracovať v oblastiach, ktoré nie sú určené na prácu ľudí, a že môžu byť vystavení najrôznejším nebezpečenstvám, musia tiež používať primerané osobné ochranné prostriedky.
V oblasti používaného vybavenia a nástrojov musia zamestnávatelia zabezpečiť:
- dostupnosť správnych nástrojov a vybavenia na vykonávanú prácu (a v prípade potreby aj pokyny na ich používanie),
- ich dobrý stav,
- ich vhodnosť pre pracovné prostredie (napr. nepoužívať nástroje produkujúce iskry v zápalnom prostredí),
- ich ergonomickosť.
Každý osobný ochranný prostriedok musí:
- byť určený na rizikovú situáciu, v ktorej sa použije, pričom nesmie riziko zvyšovať,
- zodpovedať existujúcim podmienkam na pracovisku,
- zohľadňovať ergonomické požiadavky a zdravotný stav zamestnanca,
- prispôsobený na mieru osobe, ktorá ho nosí.
Zamestnanci čistiaci alebo vymieňajúci filtre na odsávacom ventilačnom systéme môžu byť vystavení oveľa vyšším koncentráciám prachu, než je na pracovisku bežné. Bezpečný musí byť aj prístup k týmto filtrom, keďže sa zvyčajne nachádzajú na streche.
4. Práca podľa plánu
Bezpečné pracovné postupy sa musia oznamovať zamestnancom a vedúcim, ktorí im musia porozumieť a správne ich uplatňovať. Je potrebné sledovať prácu, aby sa zabezpečila realizácia odsúhlasených bezpečných systémov práce a pravidiel platiacich na pracovisku. Údržba sa často vykonáva v strese, napríklad vtedy, keď nastala chyba, pre ktorú sa zastavil celý výrobný proces. Bezpečné postupy je potrebné dodržiavať aj pri časovom tlaku: ich obchádzanie môže vyjsť v konečnom dôsledku draho, keďže môže dôjsť k nehodám, úrazom či poškodeniu majetku.
Je potrebné zaviesť postupy pre prípad neočakávaných udalostí. Súčasťou bezpečného systému práce má aj zastavenie práce v prípade výskytu nepredvídaného problému alebo problému prekračujúceho kompetencie zamestnanca. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že prekročenie kompetencií a precenenie schopností môže viesť k úrazom.
5. Vykonávanie záverečných kontrol
Postup údržby musí byť ukončený vykonaním kontrol, ktorými sa overí dokončenie úlohy, bezpečný stav prvku, na ktorom sa vykonávala údržba, a odstránenie všetkého odpadového materiálu, ktorý vznikol počas údržby. Po vykonaní všetkých kontrol a vyhlásení o bezpečnosti sa môže potvrdiť vykonanie úlohy a táto skutočnosť sa oznámi vedúcim a ostatným zamestnancom.
Záverečným krokom je príprava správy, v ktorej sa opíše vykonaná práca a poznámky týkajúce sa možných problémov, ako aj odporúčania na zlepšenie. V ideálnom prípade by sa mala prediskutovať na schôdzi zamestnancov, na ktorej môžu činnosť údržby pripomienkovať zamestnanci vykonávajúci údržbu, ako aj ich spolupracovníci, a kde sa môžu navrhnúť vhodné riešenia na zlepšenie postupu.
Európske právne predpisy týkajúce sa údržby
Od roku 1989 bolo prijatých množstvo európskych smerníc, v ktorých sa stanovuje všeobecný rámec minimálnych požiadaviek na ochranu zamestnancov na pracovisku.
Tieto smernice sa uplatňujú aj na činnosti údržby, a to najmä rámcová smernica, ako aj na povinnosti zamestnávateľov vykonávať hodnotenie rizík na pracovisku.
Smernica Rady 89/391 – rámcová smernica o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci
Obsahuje všeobecné zásady ochrany, v ktorých sa stanovujú povinnosti zamestnávateľov v oblasti hodnotenia rizík, odstraňovania rizík a úrazových faktorov, informovania, poradenstva a vyváženej účasti a školenia zamestnancov a ich zástupcov.
Európska komisia vypracovala Príručku na hodnotenie rizík na pracovisku na pomoc zamestnávateľom a zamestnancom pri implementácii požiadaviek na hodnotenie rizík vyplývajúcich z rámcovej smernice 89/391/EHS. V tejto príručke sa zamestnanci údržby považujú za „zamestnancov vystavených zvýšenému riziku“. V príručke sa poukazuje na potrebu vykonávania osobitného hodnotenia rizík týkajúceho sa činností údržby.
Na základe rámcovej smernice bolo prijatých niekoľko samostatných smerníc, ktoré sa týkajú bezpečného vykonávania údržby, pričom mnohé z nich obsahujú konkrétne ustanovenia týkajúce sa činností údržby a požiadaviek na údržbu s cieľom odstránenia nebezpečenstiev na pracovisku.
Smernica Rady 89/654/EHS
o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku obsahuje okrem iného požiadavku, aby zamestnávatelia zabezpečili
- čistotu prístupových ciest k núdzovým východom a samotných východov, a to za každých okolností,
- technickú údržbu pracoviska a vybavenia, ako aj zariadení, a čo najskoršiu nápravu všetkých zistených chýb, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
- pravidelnú údržbu a kontroly bezpečnostných zariadení a zariadení na predchádzanie a odstraňovanie nebezpečenstiev.
Smernica Rady 89/655/EHS
o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci, pričom k používaniu pracovných zariadení patrí vykonávanie údržby a servisu, ako aj čistenie, v ktorej sa stanovuje, že
- zamestnávateľ vykoná potrebné opatrenia, aby sa pracovné zariadenia počas celej svojej životnosti udržiavali pomocou primeranej údržby na úrovni, na ktorej budú dodržiavať ustanovenia odseku 1 písm. a) alebo b), podľa potreby,
- zamestnávateľ zabezpečí, aby pracovné zariadenia vystavené podmienkam spôsobujúcim ich opotrebenie, čo môže vyústiť do nebezpečných situácií, podliehali:
- pravidelným kontrolám a špeciálnym kontrolám na zabezpečenie udržania bezpečných a zdravých podmienok a že opotrebenie sa zistí a napraví včas,
- keď je pravdepodobné, že pracovné zariadenia sa použijú v situácii zahŕňajúcej špecifické riziko pre bezpečnosť alebo zdravie zamestnancov, zamestnávateľ musí zabezpečiť:
- zákaz používania pracovných zariadení pre osoby, ktorých úlohou je používať ich,
- v prípade opráv, úprav, údržby alebo servisu vykonávajú takúto prácu osobitne poverení zamestnanci.
Obsahuje aj minimálne požiadavky na kontrolné a ochranné nástroje , ako aj ustanovenia týkajúce sa údržby:
- činnosti údržby sa musia vykonávať, keď je zariadenie vypnuté; ak to nie je možné, musia sa prijať primerané ochranné opatrenia na vykonávanie týchto činností alebo na ich vykonávanie mimo nebezpečných zón,
- ak sa pre stroj vedie denník údržby, musí sa neustále aktualizovať,
- zamestnanci musia mať k dispozícii bezpečný prístup k všetkým oblastiam potrebným na výrobu, úpravu a činnosti údržby, ako aj možnosť bezpečného zotrvania v nich.
Okrem toho obsahuje ustanovenia týkajúce sa používania pracovných zariadení na vykonávanie dočasnej práce vo výškach, napr. osobitné ustanovenia týkajúce sa používania rebríkov, lešení.
Smernica Rady 89/656/EHS
o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku stanovuje, že zamestnávateľ zdarma poskytuje osobné ochranné prostriedky a zabezpečuje ich dobrý prevádzkový stav a uspokojivé hygienické podmienky prostredníctvom potrebnej údržby, opravy a výmeny.
PRÍLOHA III k smernici obsahuje orientačný zoznam činností a oblastí činností, pri ktorých sa môže vyžadovať poskytnutie osobných ochranných prostriedkov.
Smernica Rady 92/91/EHS
o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle
obsahuje okrem iného minimálne požiadavky uplatniteľné na pevnine a na mori vrátane ustanovení týkajúcich sa údržby.
Smernica Rady 92/104/EHS
o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v povrchovom a podzemnom ťažobnom priemysle
Zamestnávateľ musí prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie:
- návrhu, konštrukcie, vybavenia, zadania vypracovania, prevádzkovania a údržby pracoviska tak, aby mohli zamestnanci vykonávať pridelenú prácu bez ohrozenia svoje bezpečnosti a zdravia a bezpečnosti a zdravia ostatných zamestnancov,
- zverenia práce predstavujúcej osobitné riziko iba kompetentnému zamestnancovi a jej vykonania podľa poskytnutých pokynov.
Smernica Rady 93/103/ES
o minimálnych požiadavkách pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na palube rybárskych plavidiel stanovuje, že členské štáty musia prijať potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že vlastníci:
- budú vykonávať technickú údržbu plavidiel a ich zariadení a zistené poruchy odstraňovať čo najskôr.
Smernica Rady 98/24/ES
o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci stanovuje, že údržba, ktorá súvisí s možnosťou významnej expozície alebo môže mať za následok škodlivé účinky na bezpečnosť a zdravie z iných dôvodov, sa musí začleniť do hodnotenia rizika. Stanovuje tiež, že riziká pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov pri práci týkajúce sa nebezpečných chemických látok sa musia odstraňovať alebo znižovať na minimum prostredníctvom:
- návrhu a organizácie pracovných systémov na pracovisku,
- ustanovenia týkajúceho sa vhodného zariadenia na prácu s chemickými látkami a postupov údržby, ktorými sa zabezpečuje zdravie a bezpečnosť zamestnancov pri práci atď.
Smernica 2006/42/ES
o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES vo svojej preambule stanovuje, že sociálne náklady na veľký počet úrazov spôsobených priamo používaním strojových zariadení je možné znížiť bezpečným návrhom a konštrukciou strojových zariadení a správnou inštaláciou a údržbou.
PRÍLOHA I Základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia týkajúce sa návrhu a konštrukcie strojových zariadení obsahuje zásady bezpečnej integrácie, požiadavky na kontrolné systémy a osobitné ustanovenia týkajúce sa údržby strojových zariadení, ako aj požiadavky na informácie, upozornenia a pokyny.
Do platnosti vstúpilo množstvo samostatných smerníc upravujúcich expozíciu zamestnancov potenciálne škodlivým fyzikálnym faktorom na pracovisku, k akým patria vibrácie, hluk, elektromagnetické polia, optické a ionizujúce žiarenie. Tieto smernice obsahujú ustanovenie zametané na prevenciu alebo zníženie expozície, okrem iného prostredníctvom primeraných programov údržby pre pracovné zariadenia, pracovisko a systém na pracovisku.
- Smernica 2002/44/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie)
- Smernica 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk)
- Smernica 2006/25/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie)
- Smernica 2004/40/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia a vlny)
Ďalšie relevantné smernice
- Smernica Rady 92/58/EHS o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnostných a/alebo zdravotných označení pri práci
- Smernica 1999/92/ES Európskeho parlamentu a Rady o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušným prostredím
- Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) zmenená a doplnená smernicou Rady 91/382/EHS, smernicou Rady 98/24/ES, smernicou 2003/18/ES a smernicou 2007/30/ES
- Smernica 2005/54/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacim s expozíciou biologickým faktorom pri práci
- Smernica Rady 92/57/EHS o zavedení minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na dočasných alebo lokalitne sa meniacich staveniskách
- Smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok
Ďalšie informácie v časti Európske právne predpisy

Factsheet 99 - Bezpečnosť v údržbe v poľnohospodárstve
