Čo sú to ekonomické stimuly

Ekonomické stimuly sú finančné výhody poskytnuté podnikom alebo organizáciám, ktoré zlepšujú kvalitu svojich pracovných podmienok. Zahŕňajú:

• štátne dotácie, granty a financovanie,
• stimuly založené na daňových systémoch alebo daňových štruktúrach,
• zmeny poistného.

:: Príklady ekonomických stimulov

Podnikom, ktoré zlepšujú pracovné podmienky, môžu byť poskytnuté finančné platby alebo priaznivý prístup k podmienkam financovania (bankové pôžičky). Napríklad vláda môže podporovať podniky, aby investovali do bezpečných strojov alebo do bezpečnejšej organizácie práce.

Dane môžu byť upravené tak, aby ovplyvňovali správanie podnikov. Napríklad zamestnávateľom investujúcim do zariadení, ktoré sú bezpečnejšie ako minimálne zákonné požiadavky, sa môžu ponúknuť daňové úľavy.

Je možné vytvoriť pevnú väzbu medzi poistným plateným podnikom a jeho výsledkami v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia. Podniky s nízkou mierou úrazovosti a ochorení alebo s dobrými bezpečnostnými predpismi by mohli platiť nižšie poistné.

:: Vedecké dôkazy o ekonomických stimuloch

Z výskumu vyplýva, že ekonomické stimuly prichádzajúce zvonka podniku môžu zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
.

Hoci je pomerne náročné hodnotiť stimuly z vedeckého hľadiska, je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na získanie jasných dôkazov o ich výhodách. Empirické stanovenie sadzieb, keď sa poistné určuje podľa vývoja poistných udalostí podniku, sa ukázalo ako mimoriadne účinné.

Odvodzovanie ekonomických stimulov od úrazovosti v minulosti však môže byť takisto riskantné, lebo úrazovosť v jednotlivých podnikoch, najmä tých malých, môže byť do veľkej miery ovplyvnená štatistickými výkyvmi. Tento druh stimulov tak môže odmeniť nedbanlivé firmy, ktoré majú šťastie, a postihovať tie, ktoré ovplyvnili čisto náhodné udalosti.

Z odborného prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) v členských štátoch vyplynulo, že členské krajiny hodnotili ako najvhodnejší spôsob zmeny poistného (schvaľuje ho 71 %), po ňom nasleduje podpora BOZP (55 %), zníženie daní (49 %) a ocenenia.

Faktory úspešnosti

Boli identifikované tieto faktory úspešnosti:

1. Stimulačný program má nielen odmeňovať minulé výsledky dobrého riadenia BOZP, t. j. úrazovosť v minulosti, ale mal by zohľadňovať aj osobitné úsilie zamerané na prevenciu , ktorého cieľom je znížiť počet budúcich úrazov a chorôb.
2. Stimulačný program má byť otvorený podnikom všetkých veľkostí a osobitnú pozornosť treba venovať špecifickým potrebám malých a stredných podnikov.
3. Stimul má byť dostatočne veľký , aby motivoval zamestnávateľov k účasti.
4. Medzi želanou činnosťou v oblasti prevencie a odmenou má byť jasný a bezprostredný vzťah .
5. Stimulačný systém má mať jasné kritériá odmeňovania a mal by byť ľahko použiteľný, podľa možností, na udržanie nízkej administratívnej záťaže pre zúčastnené podniky, ako aj pre organizácie poskytujúce stimuly.
6. Ak je cieľom stimulu veľký počet podnikov, stimuly založené na poistnom alebo daniach s presne vymedzenými kritériami sú najúčinnejšie (uzavretý systém).
7. Ak je cieľom podporiť inovačné riešenia pre špecifické oblasti, najúčinnejšie sú programy podpory (otvorený systém).

Prípadové štúdie

Z prípadových štúdií v prieskume (pozri správu) vyplýva, že ekonomické stimuly na podporu BOZP sú účinné v mnohých odlišných prostrediach. Napríklad:

• Stimulačný program zavedený v nemeckom mäsiarskom sektore v roku 2002 viedol k poklesu úrazov podliehajúcich hláseniu o 28 % počas nasledujúcich šiestich rokov v porovnaní s poklesom o 16 % v celom sektore. Celkovo to znamená, že sa zaznamenalo o 1 000 menej úrazov ročne v stimulovaných podnikoch.

• Stimulačný program vo fínskom poľnohospodárskom sektore znížil úrazovosť o 10,2 % , vďaka čomu bolo doteraz možné predísť 5 000 úrazov.
• Nemecká zdravotná poisťovňa vytvorila stimulačný program, ktorý podnietil skupinu klientskych podnikov zaviesť moderný systém riadenia ochrany zdravia. To viedlo k poklesu nemocenských dávok o 7,6 % a poklesu práceneschopnosti o 6,7 % .
• Z poľských podnikov , ktoré zaviedli systém riadenia BOZP, malo 70 % menej úrazov a znížené poistné a 50 % hlásilo menej zamestnancov pracujúcich v nebezpečných podmienkach.
• Taliansky orgán pre odškodňovanie pracovníkov podporuje bankové pôžičky na podporu investícií do BOZP v malých a stredných podnikoch, ktoré hlásia menej úrazov o 13 – 25 % než porovnateľné podniky.
• Holandský podporný program pre investície do nových strojov a zariadení zvyšujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci viedol k lepším pracovným podmienkam v 76 % podnikov.
• Holandský záväzný program znížil práceneschopnosť v zúčastnených sektoroch o 28 % v porovnaní s 11 % v iných sektoroch.
  
  

Hodnotenie a analýza nákladov a prínosov

Prípadové štúdie v tejto správe sa podrobnejšie analyzovali a výsledky boli uverejnené vo vedeckom dokumente .

V niektorých prípadoch bolo možné prispieť podrobnou analýzou nákladov a prínosov konkrétneho programu.

V nemeckom programe v mäsiarskom sektore mali zúčastnené podniky znížené poistné, ak podporovali bezpečnosť, napr. nákupom bezpečných nožov alebo školeniami na zvýšenie bezpečnosti vodičov.

Výsledkom bolo zhruba o 1 000 úrazov podliehajúcich hláseniu menej (t. j. úrazov, ktoré majú za následok viac než trojdňovú práceneschopnosť) ročne od jeho zavedenia v roku 2002.

Prvých šesť rokov (2002 – 2007) stál program 8,32 milióna EUR pre 255 000 zamestnancov v sektore. Prínos v dôsledku zníženej úrazovosti však bol vypočítaný na 40,02 milióna EUR . Z toho vyplýva, že na každom eure investovanom do stimulačného programu sa ušetrilo 4,81 EUR.

Do holandského záväzného programu sa investovalo okolo 303 miliónov EUR , z čoho 55 % uhradili zúčastnené priemyselné odvetvia a zvyšok ministerstvo sociálnych vecí. Systém spolufinancovania stimuloval sektory, aby vynaložili viac finančných prostriedkov na zlepšenie pracovných podmienok. Hodnota mimoriadneho poklesu práceneschopnosti, vypočítaná na základe pridanej hodnoty za odpracovaný rok, dosiahla 2,7 miliardy EUR.

Práceneschopnosť však môžu ovplyvňovať mnohé faktory, napr. úroveň motivácie alebo miera nezamestnanosti v určitom sektore, preto nie je možné celú sumu 2,7 miliardy EUR pripísať záväznému programu. Podľa odborníkov je záväznému programu primerané pripísať jednu tretinu poklesu práceneschopnosti. Stále to predstavuje prínos vo výške 900 miliónov EUR, čo je úspora 3 EUR na každé vynaložené euro.

Prehľad politík

Väčšina európskych krajín má tzv. Bismarckov systém sociálneho zabezpečenia , v rámci ktorého sú inštitúcie úrazového poistenia organizované v štátnom monopole. Ďalšie členské štáty majú konkurenčný trh v Beveridgeovom systéme a niektoré krajiny majú kombinované systémy vychádzajúce z týchto dvoch systémov.

Prístupy založené na empirickom stanovovaní sadzieb je možné nájsť na konkurenčných i monopolistických trhoch . Existujú však rozdiely, pokiaľ ide o financovanie úsilia zameraného na prevenciu do budúcnosti, ako sú školenia a investície do BOZP.
To by nemal byť problém pre monopolistické prístupy , lebo poisťovacia spoločnosť si môže byť istá, že bude mať prospech z pozitívneho účinku, ktorý budú mať investície na mieru poistných udalostí. Na konkurenčnom trhu však poisťovacia spoločnosť podstupuje riziko, že podniky môžu v krátkom čase meniť poisťovne, takže z investícií do prevencie môžu mať prospech jej konkurenti. Možné riešenie pre konkurenčné trhy by mohlo byť zavedenie dlhodobých zmlúv v trvaní niekoľkých rokov alebo vytvorenie spoločného prevenčného fondu financovaného všetkými poisťovňami rovnako.

• Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Poľsko poskytujú rôzne stimuly prostredníctvom svojich verejných systémov poistenia. Okrem zmien poistného k nim patria aj programy podpory pre špecifické investície do BOZP.
• V Španielsku sú poistné stimuly naplánované vo vnútroštátnej stratégii v oblasti BOZP a rôzne programy podpory BOZP sa poskytujú na vnútroštátnej, ako aj regionálnej úrovni.
• Z menších členských štátov sú najaktívnejšie Belgicko, Fínsko a Holandsko , z čoho vyplýva, že ekonomické stimuly sú možné aj v súkromných systémoch úrazového poistenia.

Faktory ovplyvňujúce možnosť prenosu stimulačných programov sú podrobnejšie rozobraté v tejto vedeckej publikácii .

Vplyv projektu agentúry EU-OSHA na ekonomické stimuly

Projekt bol inšpirovaný európskou stratégiou v oblasti BOZP na obdobie rokov 2007 – 2012 , ktorá sa zameriava na zníženie pracovných úrazov o 25 %. Projektu poskytuje poradenstvo expertná skupina organizácií, ktoré boli nominované členskými štátmi EÚ. Zahŕňa niekoľko osobitných projektov realizovaných tematickým strediskom agentúry EU-OSHA (konzorcium európskych výskumných inštitúcií).

Dlhodobý projekt sa začal v roku 2008 a bude trvať až do roku 2013.

V prvej fáze (2008 – 2010) bolo dodaných niekoľko produktov:

• súhrnná správa s názvom Ekonomické stimuly na zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: preskúmanie z európskeho hľadiska ,
• informačný leták (zhrnutie správy),
• dva články v škandinávskom časopise o práci, životnom prostredí & zdraví (SJWEH),
• série expertných skupinových seminárov , ktoré sú zdokumentované v časti venovanej podujatiam,
• zbierka prípadových štúdií , ktoré sú k dispozícii v našej databáze dobrej praxe.

Expertná skupina agentúry pre ekonomické stimuly okrem poskytovania poradenstva a podpory činností agentúry v súvislosti s ekonomickými stimulmi pomáha propagovať produkty medzi zainteresovanými stranami. Projekt a jeho výsledky boli prezentované na konferenciách a seminároch v mnohých európskych krajinách , ako sú Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Nemecko, Taliansko, Švédsko, Slovinsko a Spojené kráľovstvo.